Gottšalk bol začiatkom 12.storočia vládcom kmeňa Obodricov. Zavrhol však svoj rod, tradície, národ a prijal nové náboženstvo, vyhnal ženu a dcéru, spojil sa s Dánmi a Germánmi, aby, ako vravel, pozdvihol zaostalý ľud na ich kultúrnu úroveň, čím však zároveň dovolí svojim "kultúrnejším" priateľom plieniť a rabovať vo vlastnej krajine. Samozrejme, vzbudil tým nevôľu šľachty zvyknutej jednať s panovníkom - kniežaťom ako rovný s rovným. Situácia sa definitívne vyostrila na sneme, ktorý po dlhom čase Gottšalk, pre svojich Gočalko, zvolal so súhlasom cudzích vládcov. Tu sa začína odvíjať príbeh inscenácie. Udalosti na sneme vyvrcholili vážnou roztržkou. Všetci sa na vlastné oči presvedčili, že knieža nadobro zapredal ich životy a vieru cudzincom. Centrom odporu sa stane hrad veľmoža Razmockého, kam sa po neúspešnom únose Germánmi uchýli zavrhnutá Gottšalkova dcéra Jarmila. Razmocký sa chce vrátiť do Čiech, kde dlhší čas žil, preto s nevôľou prijíma Jarmilu. Tuší, že jej prítomnosť rozdúcha v národe tlejúci hnev. Nakoniec Gottšalk končí tak, ako končia všetci zradcovia.