Medzi veľké kultúrne, politické, vojenské, obchodné i náboženské centrá na Slovenku patrilo hradné návršie s hradom Devín. Samotné prírodné podmienky predurčovali miesto kde hrad stojí k tomu, aby bolo strategicky využité. Nezvyčajné vysoké a pevné hradné bralisko stoji totiž v sútoku dvoch mohutných riek: Dunaja a Moravy. V blízkosti sa nachádzali prastaré Dunajské brody a križovatka Podunajskej a Jantárovej cesty, ktoré spájali východ zo západom, sever s juhom. V mieste sa teda stretali civilizácie západu i východu, severu i juhu a dochádzalo tu oddávna k veľkým kultúrnym výmenám. Pre mimoriadnu strategickú polohu Rimania tu vybudovali predsunutú pevnosť, ktorá tvorila súčasť ich obrannej línie (Limes Romanum) na strednom Dunaji. Keď sa Slovania sa tu usadili natrvalo a na hradnom návrší i brale vybudovali mohutné opevnené sídlisko. Prvý krát sa opevnenie písomne spomína vo Fuldských análoch v roku 864 pod názvom Dowina. V týchto prameňoch sa zároveň uvádza, že tu sídlilo Veľkomoravské knieža Rastislav, ktorý prichádza do vojenského sporu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Archeologické vykopávky, ktoré sa na inkriminovanom mieste neustále vykonávajú odhalili, že sa tu nachádzal aj starobylý kresťanský kostol z čias Veľkej Moravy, ako aj slovanské pohrebisko. Je to dokladom úspešnosti misie svätého Cyrila a Metoda na našom území. Devínska brána spolu s ďalšími opevneniami na Devínskej kobyle a v okolí Bratislavy zohrala dôležitú úlohu aj pri obrane pred starými Maďarmi. Archeologické vykopávky dosvedčujú, že život Slovanov na tomto mieste pokračoval aj po rozpade Veľkomoravskej ríše. Slovanské obyvateľstvo sa teda tejto oblasti nevzdalo a pokračovalo vo svojom rytme života, o čom svedčí archeologické objavenie ďalšej osady (časovo datovanej do čias po rozpade Veľkej Moravy) ako aj cirkevnej stavby, ktorá tu bola vybudovaná po zániku kostola z deviateho storočia. Prítomnosť kostola je dôkazom, že Devín bol dôležitým spoločenským a cirkevným správnym miestom. Prijatie nového náboženstva s kresťanskými hodnotami, vytvorenie písma a komunikácia zrozumiteľným písaným slovom, oboznámenie sa s európskou literatúrou a kultúrou, uvedenie nových spoločenských zákonov a noriem do života spoločnosti dalo základ slovenskej kultúre.