Hlavné mesto Slovenska Bratislava patrí medzi najstaršie sídla v Slovenskej republike. Spolu s okolím, najmä blízkym Devínom, Dúbravkou, Rusovcami, Devínskou Novou Vsou a horným Žitným ostrovom predstavuje jedinečnú kultúrnu, duchovnú, historickú aglomeráciu s európskym presahom. Najmä hradný vrch, podhradie, Dunaj, Limes Romanus, kniežacie sídlo, usadlosť starých etník od prelomu vekov (Kelti, Rimania, Germáni, Avari, Slovania, Huni, Frankovia a i.) zanechali na nej doposiaľ metropolitné civilizačné stopy. Z hľadiska slovensko-európskych relácií má svoje osobitné postavenie pri zrode národnej, štátotvornej, európskej identity starých Slovákov, Slovákov ako národ, ktorý tu žije od príchodu Slovanov (5.-6. storočie). Mesto je prepojené s najstaršími slovanskými a slovenskými dejinami a pohybmi, zápasmi Moravanov, Slovákov o svoju suverenitu, nezávislosť, štátnosť, samostatnú cirkevnú provinciu, kultúru, vzdelávanie, všestranný rozmach v susedstve Frankov a iných národov po 5.-6. storočí v centre Európy. V tomto čase sa jej výrazne dotkli aj európske kompetencie a korelácie, ocitla sa v sústave sídiel, stredísk, autorít nášho územia, ktoré starých Slovákov už v 8.-9. storočí predstavovali vo vtedajšej kultúrnej Európe. Na troskách keltskej, antickej, germánskej kultúry sa stala strediskom nových pomerov, Samovej ríše (7. stor.), jedným u centier Veľkej Moravy (8.-10. stor.). Aj na jej ploche sa stretali kultúry, remeslá, výroba, obchod. Jantárová cesta, severojužný pohyb obyvateľstva (spiritualita, kult, vkus, etika a estetika) svojej doby ako brána delila vtedajšiu Európu na kultúrny a barbarský svet. Až významné archeologické nálezy v 20. stor. odkryli jej historické taje a potvrdili platnosť literárnych prameňov zachovaných mimo územia SR (Nemecko, Taliansko, Vatikán, Ukrajina, Rusko a i.). Aj keď tzv. bratislavskou bitkou r. 907 jej staroslovenská sláva postupne ochabuje. Od obdobia národného obrodenia sa teší významnému slovensko-slovanskému zázemiu, zrodu novodobej slovenskej inteligencie,privilégiu metropoly Slovenska, až po obnovenie štátnej samostatnosti. , Hlavné mesto Slovenska Bratislava patrí medzi najstaršie sídla v Slovenskej republike. Spolu s okolím, najmä blízkym Devínom, Dúbravkou, Rusovcami, Devínskou Novou Vsou a horným Žitným ostrovom predstavuje jedinečnú kultúrnu, duchovnú, historickú aglomeráciu s európskym presahom. Najmä hradný vrch, podhradie, Dunaj, Limes Romanus, kniežacie sídlo, usadlosť starých etník od prelomu vekov (Kelti, Rimania, Germáni, Avari, Slovania, Huni, Frankovia a i.) zanechali na nej doposiaľ metropolitné civilizačné stopy. Z hľadiska slovensko-európskych relácií má svoje osobitné postavenie pri zrode národnej, štátotvornej, európskej identity starých Slovákov, Slovákov ako národ, ktorý tu žije od príchodu Slovanov (5.-6. storočie). Mesto je prepojené s najstaršími slovanskými a slovenskými dejinami a pohybmi, zápasmi Moravanov, Slovákov o svoju suverenitu, nezávislosť, štátnosť, samostatnú cirkevnú provinciu, kultúru, vzdelávanie, všestranný rozmach v susedstve Frankov a iných národov po 5.-6. storočí v centre Európy. V tomto čase sa jej výrazne dotkli aj európske kompetencie a korelácie, ocitla sa v sústave sídiel, stredísk, autorít nášho územia, ktoré starých Slovákov už v 8.-9. storočí predstavovali vo vtedajšej kultúrnej Európe. Na troskách keltskej, antickej, germánskej kultúry sa stala strediskom nových pomerov, Samovej ríše (7. stor.), jedným u centier Veľkej Moravy (8.-10. stor.). Aj na jej ploche sa stretali kultúry, remeslá, výroba, obchod. Jantárová cesta, severojužný pohyb obyvateľstva (spiritualita, kult, vkus, etika a estetika) svojej doby ako brána delila vtedajšiu Európu na kultúrny a barbarský svet. Až významné archeologické nálezy v 20. stor. odkryli jej historické taje a potvrdili platnosť literárnych prameňov zachovaných mimo územia SR (Nemecko, Taliansko, Vatikán, Ukrajina, Rusko a i.). Aj keď tzv. bratislavskou bitkou r. 907 jej staroslovenská sláva postupne ochabuje. Od obdobia národného obrodenia sa teší významnému slovensko-slovanskému zázemiu, zrodu novodobej slovenskej inteligencie,privilégiu metropoly Slovenska, až po obnovenie štátnej samostatnosti.