V architektúre neraz dochádza k situáciám, kedy sa priam šokujúco vynoria nové, dovtedy prehliadané možnosti. Prázdne ploché strechy, opustené podkrovia, zostatkové územia bez pána a identity – to sú ideálne miesta, kde možno testovať odvahu a nekonvenčné myslenie a cvičiť bystrozrak na odkrývanie netušeného potenciálu. Samozrejme, nie vždy sú tieto pohnútky motivované takýmito úprimnými ideálmi, väčšinou ide najmä o zhodnocovanie investícií. No kde-tu sa podarí vytvoriť hodnoty s inými prioritami, ktoré sa môžu právom tešiť z vlastnej výnimočnosti, no rovnakú radosť robia aj svojmu okoliu, ulici, námestiu, či dokonca celému mestu. Kam pôjdeme na návštevu: Ilja Skoček sa už pred kamerou vyskytol ako moderátor, no viac doma sa predsa len cíti v roli architekta. Ako však vyzerá jeho skutočný domov na streche rodičovského domu? Pripravme sa na plechovku s prekvapivo útulným obsahom a krásnym výhľadom na Bratislavu. Potom sa presunieme do Žiliny, kde nazrieme do dvoch veľmi rozdielnych kultúrnych inštitúcií. Prvou bude Stanica Žilina-Záriečie, ktorej sa pod nadjazdom Rondel podaril svieži experiment – divadlo vybudované z prepraviek na pivo. Druhou žilinskou adresou bude vážená Považská galéria umenia a jej nová strecha, ktorú architekt Dušan Voštenák smelo uchopil v súčasnej estetike, hoci samotná budova má históriu ukotvenú v roku 1911.