UPROSTRED SÍDLISKA Panelová masovka, Petržka, Dolné Hony – dlhé roky platilo, že bývať na sídlisku nie je žiadna sláva. No takisto funguje aj staré známe pravidlo, že čo prvá generácia odmietne, tá druhá s tým už problém nemá. Slovenské panelové sídliská dnes nie sú v lepšej kondícií, než v časoch socialistických päťročníc, no žije sa nám v nich akosi lepšie, zmierlivejšie. Napokon, mnohé z nich predstavujú naozaj kvalitné urbanistické a architektonické diela a je len dobré správne rozpoznať ich hodnoty. Dnes fenomén sídliska suplujú obytné súbory. Často dostávajú opulentné cudzokrajné mená, no menej často dosahujú kvality svojich predchodcov z čias socialistickej práce. Samozrejme, nebavíme sa o precíznosti stavebnej práce, materiáloch a detailoch. Zaujíma nás myšlienka, priestorové riešenie, koncepcia bývania a architektom vytvorený rámec pre všedný život. Tam nájdeme veľa momentov, kedy minulosť priniesla poctivejší i invenčnejší prístup než v súčasnosti. Kam pôjdeme na návštevu: Pozrieme sa na jedno bratislavské socialistické panelové sídlisko a rozhodne nebudeme mať problém jasne pomenovať jeho architektonické, urbanistické a možno aj iné nečakané hodnoty. Pomocou televízneho archívu sa vrátime na začiatok príbehu panelákov, na prvý montovaný panelový dom v Československu, ktorý v roku 1955 postavili v Bratislave na Kmeťovom námestí. Tento z dnešného pohľadu pomerne nenápadný objekt, ktorý na svet priviedol kolektív architekta Vladimíra Karfíka bol svojho času veľkým experimentom a zhmotňuje významný medzník v slovenskej architektúre. A čo dnešné sídlisko? Je táto téma stále živá? Samozrejme, že áno, ale v celkom novej podobe. Pozrieme sa na reprezentanta súčasného modelu sídliska – obytný súbor Rozadol v Bratislave, ktorý demonštruje najvyššie kvality tohto typu bývania v meste. Prečo je táto téma in: Väčšina z nás má trvalé bydlisko práve na takýchto miestach. Zároveň pribúda mnoho nových obytných súborov, s ktorými sa spájajú kvetnaté reklamné slogany. Nezaškodí vedieť, čo je dobré a čo brak.