V jazyku architektúry sa udalostiam, pri ktorých dochádza k zásadným zmenám podstaty objektu a jeho pôvodnej funkcie hovorí konverzia. Pred pár rokmi sme žasli nad možnosťami a odvahou architektov a investorov v zahraničí, ktorí sa púšťali do úplných premien nevyužívaných, zabudnutých a často i zdevastovaných priemyselných objektov na niečo celkom nové. Prístavné sklady sa menili na luxusné obytné lofty, trafostanice na kreatívne štúdiá a staré fabriky trebárs na galérie súčasného umenia. U nás boli podobné procesy dlho javom v podstate nevídaným a aj dnes je v prvej línií rozhodovania o budúcnosti odstavených industriálnych budov vždy najprv búranie. Iba kde-tu sa podarí zúčastnených presvedčiť, že hodnota starého objektu bude po správnom nastavení všetkých transformačných zásahov vyššia ako nová budova bez duše a minulosti. Väčšina budov, ktoré takýmto spôsobom prežili hrozbu likvidácie slúži pre architektov alebo umelcov, či už ako bývanie alebo ateliéry. No charizma týchto dobrých príkladov je taká silná, že téma záchrany a nového života stavieb, ktoré by inak možno skončili ako hromada stavebného odpadu začína v našej spoločnosti pomaly rezonovať aj v širšom meradle. Kam pôjdeme na návštevu: Neďaleko Nitry zájdeme pozrieť 120-ročný vodný mlyn, ktorý si dvaja architekti citlivo prerobili na vlastné bývanie. V Bratislave vystúpime do veže vodojemu, kde sa usídlil známy bratislavský architektonický ateliér Kusý-Paňák. A v Poprade navštívime bývalú parnú elektráreň, ktorá sa po dlhých rokoch úsilia premenila na galériu.