Niekedy sa zdá, že všetko je už dané, nič sa nedá zmeniť a na konci tunela je tma. Toto všetko však občas vôbec neplatí a vynoria sa možnosti, o ktorých predtým nik nepremýšľal. Objaví sa nečakaný potenciál a pôvodné obmedzenia pôsobia inšpiratívne. Nové budovy vzniknú na miestach, ktoré sa desaťročia vnímali ako stavebne uzavreté alebo sa navrhnú tak, ako to predtým nikto neurobil. A témy, ktoré dlho vegetovali v konzervách času, náhle ožijú ako džin vypustený zo starej zaprášenej fľaše. Kam pôjdeme na návštevu: Architekt Ivan Matušík v Nitre predviedol pozoruhodný kúsok – nový rodinný dom z väčšej časti umiestnil pod zem, aby sa vyhol odvekému konfliktu historickej a modernej architektúry. Parcelu tak využil v obrátenom garde. Grafický dizajnér Juraj Blaško svojou dizertačnou prácou otvoril tému, o ktorej si doteraz nik netrúfol uvažovať v súčasných súradniciach – náš štátny znak, ktorý pochádza ešte zo 14. storočia. A zvolenský architekt Martin Repický na pustý trávnik medzi panelákmi nečakane umiestnil drobný pavilón - kanceláriu, v ktorej sa udomácnil bezbariérový ofis.