Niektoré stavby svoj vnútorný obsah priamočiaro premietajú na svojich priečeliach – fasády sú podľa konvenčných očakávaní buď také alebo onaké, ale vždy jasne naznačujú, čomu a komu môže slúžiť priestor za stenami a oknami. Architektúra však nie je vždy takto čitateľná a to je dobre. Sú situácie, keď je omnoho lepšie zostať navonok zdržanlivý a od ulice či okolia si držať primeraný odstup. A ak to nejde kvôli nedostatku miesta či inej konštelácii, tak to možno vyjadriť riešením hmôt a fasád, ktoré dávajú zreteľne najavo, že život vo vnútri si plne vystačí sám a nepotrebuje interakciu s okolím. Často sa však stáva, že práve táto zámerná uzavretosť a inakosť zostáva zo strany susedov či verejnosti úplne nepochopená. Napriek tomu však tieto stavby nemožno označiť za egocentrikov, sú to skôr citliví introverti, ktorí za neprístupným zovňajškom skrývajú vnútro bohaté na rôzne zážitky – a ak je reč o architektúre, ide o zážitky z priestoru, svetla či z pôsobivých priehľadov a výhľadov. Introvertov budú reprezentovať dva zvláštne rodinné domy a jedna verejná kultúrna stavba - budova SNG v Bratislave - ktorá roky bojuje za svoje oprávnené miesto na slnku.