V architektúre neraz dochádza k situáciám, kedy sa priam šokujúco vynoria nové, dovtedy prehliadané možnosti. Prázdne ploché strechy, opustené podkrovia, zostatkové územia bez pána a identity – to sú ideálne miesta, kde možno testovať odvahu a nekonvenčné myslenie a cvičiť bystrozrak na odkrývanie netušeného potenciálu. Samozrejme, nie vždy sú tieto pohnútky motivované takýmito úprimnými ideálmi, väčšinou ide najmä o zhodnocovanie investícií. No kde-tu sa podarí vytvoriť hodnoty s inými prioritami, ktoré sa môžu právom tešiť z vlastnej výnimočnosti, no rovnakú radosť robia aj svojmu okoliu, ulici, námestiu, či dokonca celému mestu. Kam pôjdeme na návštevu? Iľja Skoček sa už pred kamerou vyskytol ako moderátor, no viac doma sa predsa len cíti v roli architekta. Ako však vyzerá jeho skutočný domov na streche rodičovského domu? Pripravme sa na plechovku s prekvapivo útulným obsahom a krásnym výhľadom na Bratislavu. Potom sa presunieme do Žiliny, kde nazrieme do dvoch veľmi rozdielnych kultúrnych inštitúcií. Prvou bude Stanica Žilina-Záriečie, ktorej sa pod nadjazdom Rondel podaril svieži experiment – divadlo vybudované z prepraviek na pivo. Druhou žilinskou adresou bude vážená Považská galéria umenia a jej nová strecha, ktorú architekt Dušan Voštenák smelo uchopil v súčasnej estetike, hoci samotná budova má históriu ukotvenú v roku 1911.