Od 60. rokov 20.storočia až do predčasnej smrti 7.novembra 1992 patril Alexander Dubček medzi popredné osobnosti slovenského a českého politického a spoločenského života, ktoré sa v podmienkach bývalého spoločného štátu usilovali o realizáciu zmeny dogmatickej politiky KSČ a KSS na politiku komunizmu "s ľudskou tvárou". Jej obsahom mali byť a zo začiatku aj boli demokratické reformy, humanizácia politického, spoločenského a kultúrneho života a otvorenie sa Európe. Hoci nebol obdarený mimoriadnym rečníckym talentom, otvorenou a nefalšovanou komunikáciou s občanmi a svojimi ľudskými vlastnosťami si získal širokú dôveru drvivej väčšiny obyvateľstva. Otvoreným zápasom a kritikou proti dogmatikom nielen doma, ale v tzv.sovietskej zóne si postupne získaval obdiv a uznanie: nielen doma, ale aj v zahraničí. Popredný jeden český spisovateľ nazval A. Dubčeka "prvým ušľachtilým komunistom". Postupne si ho začali vážiť ako partnera aj poprední svetoví politici druhej polovice 20.storočia bez ohľadu na ľavú či pravú stranícku orientáciu. Dokonca aj morálna autorita sveta - rímsky pápež Ján Pavol II.