Šesťdesiatosmičkár Ján Midžiak
Štvrtok 22.08.2013
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Európska tvorba
Krízový rok 1968 očami vtedajšieho rozhlasového hlásateľa v Prahe.
Ján Midžiak rodák z Oravy, vyrastajúci vo Vrútkach je málo známou osobnosťou československých kontroverzných dejín. Bol jedným z mála slovenských rozhlasových hlásateľov v Prahe, odkiaľ stál pri poslucháčoch v chvíľach najťažších - počas okupácie v r. 1968.
Najprv však absolvoval vysokoškolské štúdium (v r. 1957), FFUK v Bratislave, odbor slovenčina – arabčina. Bol už v 3. ročníku, keď sa mu naskytla príležitosť pracovať ako tlmočník pre Československý egyptologický ústav Univerzity Karlovej (r. 1960), ktorý mal svoje pracovisko aj v Káhire. V tom čase sa začínala medzinárodná záchranná akcia UNESCO v Núbii, kde sa pracovalo na záchrane pamiatok starovekého Egypta, ohrozených vodami Vysokej priehrady pri Asuáne, ktorá sa vtedy budovala. Keď zakladateľ československej egyptológie profesor František Lexa v r. 1960 zomrel, profesor Zbyněk Žába, ktorý prednášal aj v Bratislave, sa rozhodol, že už na jeseň toho roku otvorí v Prahe ročník egyptológie, aby vychoval novú generáciu. Ján Midžiak štúdium arabčiny nedokončil, a začal znovu od 1. ročníka. Vybral si štúdium egyptológie v Prahe na Univerzite Karlovej. Spolu so štúdiom aj spoluprácu na výskumoch v Egypte. Zúčastnil sa spolu troch expedícií.
Egyptológia sa stala jeho druhou veľkou láskou. Aby sa jej mohol venovať, pomáhala mu láska prvá – rozhlasový mikrofón. Na svojich štúdiách si privyrábal ako externý hlásateľ Čs. rozhlasu v Prahe a mal na starosti vysielanie pre krajanov. Zhodou okolností mal službu v rozhlase aj v onú osudnú noc – 21. augusta 1968... Do tohto dátumu obe lásky Jána Midžiaka fungovali vedľa seba v zhode. Ale v tento deň tá prvá doslova pochovala svoju rivalku, lásku druhú...
Dokument o Jánovi Midžiakovi má ambície nielen predstaviť zaujímavú a významnú osobnosť, ale núka sa aj širší kontext. Núka sa tu vážne zamyslenie sa nad tým, „či vôbec sa oplatí“, aby bol človek odvážny, aby sa vzoprel krivde, aby konal principiálne a v súzvuku s mravnosťou. Aby sa jednoducho nebál a konal slobodne. Stretnutie s Jánom Midžiakom a jeho blízkou rodinou by malo priniesť tú správnu odpoveď. Hoci nie každý ju bude za správnu považovať.
, Ján Midžiak rodák z Oravy, vyrastajúci vo Vrútkach je málo známou osobnosťou československých kontroverzných dejín. Bol jedným z mála slovenských rozhlasových hlásateľov v Prahe, odkiaľ stál pri poslucháčoch v chvíľach najťažších - počas okupácie v r. 1968.
Najprv však absolvoval vysokoškolské štúdium (v r. 1957), FFUK v Bratislave, odbor slovenčina – arabčina. Bol už v 3. ročníku, keď sa mu naskytla príležitosť pracovať ako tlmočník pre Československý egyptologický ústav Univerzity Karlovej (r. 1960), ktorý mal svoje pracovisko aj v Káhire. V tom čase sa začínala medzinárodná záchranná akcia UNESCO v Núbii, kde sa pracovalo na záchrane pamiatok starovekého Egypta, ohrozených vodami Vysokej priehrady pri Asuáne, ktorá sa vtedy budovala. Keď zakladateľ československej egyptológie profesor František Lexa v r. 1960 zomrel, profesor Zbyněk Žába, ktorý prednášal aj v Bratislave, sa rozhodol, že už na jeseň toho roku otvorí v Prahe ročník egyptológie, aby vychoval novú generáciu. Ján Midžiak štúdium arabčiny nedokončil, a začal znovu od 1. ročníka. Vybral si štúdium egyptológie v Prahe na Univerzite Karlovej. Spolu so štúdiom aj spoluprácu na výskumoch v Egypte. Zúčastnil sa spolu troch expedícií.
Egyptológia sa stala jeho druhou veľkou láskou. Aby sa jej mohol venovať, pomáhala mu láska prvá – rozhlasový mikrofón. Na svojich štúdiách si privyrábal ako externý hlásateľ Čs. rozhlasu v Prahe a mal na starosti vysielanie pre krajanov. Zhodou okolností mal službu v rozhlase aj v onú osudnú noc – 21. augusta 1968... Do tohto dátumu obe lásky Jána Midžiaka fungovali vedľa seba v zhode. Ale v tento deň tá prvá doslova pochovala svoju rivalku, lásku druhú...
Dokument o Jánovi Midžiakovi má ambície nielen predstaviť zaujímavú a významnú osobnosť, ale núka sa aj širší kontext. Núka sa tu vážne zamyslenie sa nad tým, „či vôbec sa oplatí“, aby bol človek odvážny, aby sa vzoprel krivde, aby konal principiálne a v súzvuku s mravnosťou. Aby sa jednoducho nebál a konal slobodne. Stretnutie s Jánom Midžiakom a jeho blízkou rodinou by malo priniesť tú správnu odpoveď. Hoci nie každý ju bude za správnu považovať.