Realistický pohľad na slovenskú dedinu zo začiatku 20.storočia. Život rodiny Ťapákovcov je neradostný. Žijú v jednej izbe dvanásti, nikto neuvažuje nad tým, že sa dá žiť aj inak. Oni si už zvykli - nemajú chuť nič meniť - veď už dávno to tak bolo. Ťažkopádnosť domu Ťapákovcov ruší iba nevesta Iľa, Paľova žena. Je v dedine pôrodnou babicou, má za sebou aj kurz v meste, vie čo-to o svete, a preto túži zmeniť život ľudí aj tu v dome. Lenže oni chcú iba jedno - mať pokoj, kľud, do ničoho sa nestarať. Takto ide deň za dňom. Bez vzruchu, pomaly, s trpkým, až neciteľným vzťahom k sebe navzájom i k životu v dedine. Napätie sem vnáša iba Ilina snaha o zmenu, na ktorú však už členovia rodiny ani nereagujú. Najbystrejšia z Ťapákovcov je Anča. Nechce sa však stať Ilinou spoločníčkou. Od detstva má zmrzačené obe nohy a tak iba závistlivo sleduje aktivitu švagrinej. Je zatrpknutá, pretože je veľmi osamelá. Jej výbuchy zlosti rodina toleruje, ľutujú ju pre jej ťažký osud, pokladajú ju za odlišnú, nikto sa k nej nesnaží priblížiť. Hrdá Iľa sa rozhodne odísť od Ťapákovcov. Ani jej osobná revolta nedopadla tak, ako predpokladala. Trpká služba u učiteľov pomaly oslabuje Ilinu vzburu, ktorá sa zdá zbytočná. Konfliktné situácie, ktoré vznikli u Ťapákovcov, nič nezmenili na ľuďoch, ktorí v dome žili. Boli pre nich iba zaujímavým vytrhnutím z každodennosti, ale nie podnetom k zmene života.