Noc temnoty a sila milosti
Sobota 14.09.2013
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Dokumentárny film o komunistami prenasledovanej rehoľnej sestre Zdenke Schelingovej, ktorú pápež Ján Pavol II. vyhlási za blahoslavenú.
Dokumentárny film o živote a duchovnom profile rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorá sa stala obeťou komunistického režimu. Sestra Zdenka Cecília Schelingová (1916-1955) zložila doživotné rehoľné sľuby v Kongregácii Milosrdných sestier Sv. kríža. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave ako ošetrovateľka a neskôr ako laborantka na
rontgenologickom oddelení. Vo februári 1952 sa úspešne podieľala na príprave úteku nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave. Keď neskôr organizovala útek šiestich neprávom väznených kňazov z väzenia v Bratislave, ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú zlomyseľne pripravila vtedajšia Štátna bezpečnosť. Bola odsúdená za údajnú velezradu na dvanásť rokov straty slobody a desať rokov straty občianskych práv. V dôsledku neľudského vypočúvania a krutého mučenia vo vyšetrovacej väzbe dostala rakovinu prsníka a roku 1955 zomrela s vedomím, že "nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." Pochovaná je v Podunajských Biskupiciach. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlási za blahorečenú v Bratislave – Petržalke 14.9.2003.
, Dokumentárny film o živote a duchovnom profile rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorá sa stala obeťou komunistického režimu. Sestra Zdenka Cecília Schelingová (1916-1955) zložila doživotné rehoľné sľuby v Kongregácii Milosrdných sestier Sv. kríža. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave ako ošetrovateľka a neskôr ako laborantka na
rontgenologickom oddelení. Vo februári 1952 sa úspešne podieľala na príprave úteku nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave. Keď neskôr organizovala útek šiestich neprávom väznených kňazov z väzenia v Bratislave, ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú zlomyseľne pripravila vtedajšia Štátna bezpečnosť. Bola odsúdená za údajnú velezradu na dvanásť rokov straty slobody a desať rokov straty občianskych práv. V dôsledku neľudského vypočúvania a krutého mučenia vo vyšetrovacej väzbe dostala rakovinu prsníka a roku 1955 zomrela s vedomím, že "nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." Pochovaná je v Podunajských Biskupiciach. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlási za blahorečenú v Bratislave – Petržalke 14.9.2003.