Preskočíme takmer celú generáciu fabiciovského rodu a budeme pokračovať o päťdesiat rokov neskôr, v roku 1917. Tým sa ocitneme v ďalšom románe Hany Zelinovej - "Volanie vetra", ktorý voľne nadväzuje na príbehy "Alžbetinho dvora". Filip Fabici a Johanka Ruttkayová mali syna Blažeja, momentálne bojujúceho na fronte. Jeho dcéru Celestu vychováva starý otec Filip. Na Alžbetin dvor prichádza kapitán Alfréd de Liess so správou o smrti Blažeja, otca Celesty, do ktorej sa zaľúbi. Darmo jej Filip bráni, poukazujúc na veľký vekový rozdiel, dievčina utečie z domu a v Bohumíne sa s Alfrédom zosobáši. Narodí sa jej syn Daniel. Na dovolenku z frontu prichádza Wilhelm Karl de Less, Alfrédov syn z prvého manželstva, ktorý Celestu zvedie. Filip Fabici medzitým zomiera. Alfréd ich prichytí, no čoskoro zomiera na mozgovú porážku. Celesta uteká s dieťaťom. Pomoc jej v núdzi poskytne majiteľka verejného domu Hajnalka, ponúka jej aj právcu pianistky. Jedného dňa však nešťastnou náhodou prichádza o život jedno z dievčat - všetci sa tak rozpŕchnu vrátane Celesty, ktorá sa opäť so svojim dieťaťom ocitá na úteku. Stretáva Lukáša Abrama, správcu Alžbetinho dvora a vnuka Filipa Fabiciho a Agnešky Beličkovej. Lukáš ju pozýva na Alžbetin dvor, kde Celestin syn Daniel vyrastá spoločne s jeho synom. Čoskoro ale na dvor prichádza aj Hajnalka, ktorej verejný dom zatvorili. Začína tam vládnuť namiesto bezmocnej a chorej Celesty.