V priestoroch stupavského kaštieľa sa nenachádzajú zbierky obrazov alebo historických predmetov. Tento kaštieľ ako Domov sociálnych služieb má zvláštnu zbierku živých exponátov - starých ľudí. Sú tu na dožitie a väčšina z nich sú telesne a mentálne postihnutí, častokrát aj zbavení svojprávnosti. Za múrmi kaštieľa potichu a bez záujmu okolitého sveta dožívajú svoje životné príbehy. Práve o týchto ľuďoch bude filmovou rečou rozprávať dokumentárny film, ktorý by mal byť citlivou a intímnou sondou do sveta, v ktorom títo ľudia žijú.