Blízko je tak ďaleko... (My, alebo blízko je tak ďaleko)
Streda 1.11.2017
Nevhodné do 12 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
Herečka Naďa Hejná spomína na významných rodákov pochovaných na Národnom cintoríne.
Život v oblastnom divadle neveští veľa slávy, možno aj preto, že sa divadelné umenie vyváža do najskrytejších kútov republiky, menej na bratislavské výslnie. A predsa aj v tomto prostredí rástli a tvorili celý život herci, ktorí znamenali pre Slovensko viac, než nejeden z centra. Takou bola aj Naďa Hejná /1906 - 1994/ , popredná herečka známeho martinského divadla, z ktorého mnohí odišli na národnú scénu. Ona ostala vo svojom materskom súbore a počtom, náročnosťou a duchovným rozmerom svojich postáva dodávala martinskému divadlu profesionálny lesk.
Režisér Ján Fajnor mal vždy odvahu robiť portréty umelcov netradične, ba v tomto odbore sa stal televíznym majstrom. Aj preto v tomto filme o N. Hejnej /scenár M. Lasica a J. Fajnor, 1986/ je menej rozprávania o divadle, ako takom, ale sú to pútavé spomienky na mŕtvych počas prechádzky po Národnom cintoríne v Martine. Tieto úvahy sú rýdzo subjektívne, práve preto prezrádzajú veľa o vnútornom svete známej herečky.