Trilógia dokumentárnych filmov Krížom cez vodu s podtitulmi LEN RIEKA NESTARNE (1. - 3. časť) predstavuje Slovensko z málo známej stránky. Tým menej známym javom, alebo výstižnejšie povedané - takmer zaniknutým remeslom na Slovensku je kompárstvo a prievozníctvo. Zmapovať posledné miesta a úseky, kde sa ešte dnes možno kompami dostať z jedného brehu na druhý, porozprávať sa s ľuďmi, ktorí túto profesiu dlhé roky robili a a ktorá im zanechala na duši i v pamäti mnohé smutnomiešne zážitky. Preto tvorcov - najmä scenáristu , kameramana a režiséra Laca Krausa, (ale aj ďalších tvorcov Eugena Gindla, Tomáša Kaminského, Petra Mankoveckého, Aloisa Fišárka či Ladislava Chudíka, Štefana Kvietika) bola táto téma sama o sebe zaujímavá, poskytovala obrazy nádhernej prírodnej scenérie Slovenska a najmä dávala predpoklad, že k divákom sa dostanú odkazy ľudí o dobe a spôsobe ich niekdajšieho života, ktoré sa pomaly ale isto strácajú pod novými nánosmi nastávajúcej doby. Reálne príbehy ľudí - kompárov i prievozníkov zo Starého a Nového Tekova sú v druhej časti situované do povodia rieky Hron a ich spomienky a rozprávanie sú v druhej línii filmu komentárom posunuté do filozofickej roviny - do úvahy o vode, ktorá ovplyvňuje život krajiny i život človeka žijúceho v jeho bezprostrednej blízkosti.