Trnavská novéna
Nedeľa 17.11.2013
Vhodné pre všetkých
Európska tvorba
Priamy prenos Slávnostnej svätej omše v rámci každoročnej deväťdňovej pobožnosti k Trnavskej Matke Božej z Baziliky sv. Mikuláša v Trnave. Celebruje Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup.
V mariánskej kaplnke Baziliky sv. Mikuláša v Trnave sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej, s ktorým sa spája viacero zázračných udalostí.
V roku 1663 , keď Turci pustošili západné Slovensko, sa na obraze prvýkrát objavili krvavé slzy. Turci drancovali aj v okolí Trnavy, mesto však zostalo zázračne uchránené. V roku 1708, keď bola Trnava pod nadvládou kuruckých vojsk, Panna Mária na obraze trikrát ronila slzy nad hriechmi a utrpením mesta a okolia. Slzenie podrobili skúmaniu, na základe ktorého ostrihomský arcibiskup Kristián August povolil verejné uctievanie milostivého obrazu. Najväčší zázrak sa k stal v roku 1710. Trnavu postihol mor. Bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Trnavskej Matek Božej. Na sviatok Obetovania Panny Márie 21.novembra 1710 milostivý obraz niesli v procesii ulicami spustošeného mesta. V ten deň mor zázračne prestal. V tom istom roku vyhlásil arcibiskup v deň sviatku Obetovania Panny Márie možnosť získať v trnavskom chráme odpustky. Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Po rokoch útlmu nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény (deviatnika) k Panne Márii. Dnes k milostivému obrazu prichádzajú veriaci, aby si vyprosovali Božiu pomoc a ďakovali za udelené milosti. Pri obraze Panny Márie Trnavskej sa modlil aj pápež Ján Pavol II. keď v roku 2003 zavítal do Trnavy v rámci svojej apoštolskej návštevy Slovenska.
, V mariánskej kaplnke Baziliky sv. Mikuláša v Trnave sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej, s ktorým sa spája viacero zázračných udalostí.
V roku 1663 , keď Turci pustošili západné Slovensko, sa na obraze prvýkrát objavili krvavé slzy. Turci drancovali aj v okolí Trnavy, mesto však zostalo zázračne uchránené. V roku 1708, keď bola Trnava pod nadvládou kuruckých vojsk, Panna Mária na obraze trikrát ronila slzy nad hriechmi a utrpením mesta a okolia. Slzenie podrobili skúmaniu, na základe ktorého ostrihomský arcibiskup Kristián August povolil verejné uctievanie milostivého obrazu. Najväčší zázrak sa k stal v roku 1710. Trnavu postihol mor. Bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Trnavskej Matek Božej. Na sviatok Obetovania Panny Márie 21.novembra 1710 milostivý obraz niesli v procesii ulicami spustošeného mesta. V ten deň mor zázračne prestal. V tom istom roku vyhlásil arcibiskup v deň sviatku Obetovania Panny Márie možnosť získať v trnavskom chráme odpustky. Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Po rokoch útlmu nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény (deviatnika) k Panne Márii. Dnes k milostivému obrazu prichádzajú veriaci, aby si vyprosovali Božiu pomoc a ďakovali za udelené milosti. Pri obraze Panny Márie Trnavskej sa modlil aj pápež Ján Pavol II. keď v roku 2003 zavítal do Trnavy v rámci svojej apoštolskej návštevy Slovenska.