Vianoce – po hontiansky Kračún - sa v tejto časti Slovenska začínali tzv. stridžími dňami. Zvyky na Luciu , priadky na Mikuláša, rôžne veštenia a protibosorácke opatrenia pokračovali chystaním sa na Štedrý deň – v dokumente uvidíme práce okolo hospodárstva, pečenie chleba, prípravu tradičných vianočných jedál, vinšovania, chodenie pastiera „kondáša“ po dedine až po vianočnú večeru a služby Božie na Božie narodenie. Vianočné obdobie pokračovalo štefanskou zábavou s gajdošom, volením richtára na starý rok a končilo sa na Troch káľov trojkráľovou pochôdzkou. Dedinské prostredie zimného Hontu so svojou charakteristickou architektúrou, autentickým nárečím, svojským ľudovým odevom, vianočnými piesňami, riekankami a vinšami dáva môžnosť nahliadnuť do života našich predkov a zároveň odzrkadluje mieru zachovania a uplatňovania tradičných zvykov v súčasnosti.Účinkujú: Detský folklórny súbor Malá Bažalička z Príbeliec, Folklórna skupina zo Sucháňa, Bažalička z Plachtiniec - Príbeliec, Ľudová hudba Dezidera Oláha zo Sucháňa a ostatní obyvatelia Hontu.