Na Metodovom stolci
Streda 22.01.2014
Nevhodné do 7 rokov
Európska tvorba
Celovečerný dokumentárny film o životnej ceste slovenského kardinála Jána Chryzostoma Korca - nástupcu, udržovateľa a ochrancu tisícročného cyrilometodského duchovného dedičstva Slovenska.
"Môj život bol v mnohom mimoriadny... Môj život bol - povedal by som - nie bežný, stále bol čímsi zvláštny a v tom zvláštnom ja vidím Božie riadenie... " Týmito slovami kardinál Ján Chryzostom Korec opisuje svoj životný príbeh plný dramatických situácií. Už v období teologických štúdií ako jezuitský bohoslovec zažil násilie Barbarskej noci. Neskôr ako tajne vysvätený kňaz a biskup, ktorý si na chlieb zarábal tvrdou manuálnou prácou robotníka, tajne svätil bohoslovcov za kňazov. Štátna bezpečnosť jeho činnosť odhalila a v roku 1960 ho zatkla za údajnú vlastizradu. V tom istom roku bol vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 12 rokov väzenia, ktoré si odpykával v najtvrdšej 3.nápravno -výchovnej skupine určenej pre najťažších zločincov vo väzniciach v Ruzyni a vo Valdiciach u Jičína. Po prepustení v roku 1968 sa naplno zapojil do obnovy života Cirkvi v Diele koncilovej obnovy. V čase normalizácie mu odobrali štátny súhlas pre výkon duchovenskej činnosti, čím znemožnili jeho verejnú pastoráciu. Biskup Korec naďalej pracoval v robotníckej profesii - ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. Popri tom opäť tajne svätil kňazov a rozvíjal bohatú pastoračnú činnosti v oblasti kresťanských rodín a mládeže. Formou samizdatov vydal 70 knižných titulov a publikoval v samizdatových časopisoch. Stal sa hlavným pilierom tajnej cirkvi na Slovensku. Štátna bezpečnosť ho nepretržite sledovala a monitorovala. V období 70-80.tych rokov ho 23-krát bezdôvodne predvolala a vypočúvala. Viackrát sa mu vlámali do bytu, trikrát naňho neúspešne spáchali atentát, znemožňovali mu účasť na náboženských podujatiach, akými boli púte alebo Sviečková manifestácia. Biskup Korec na to reagoval listami prezidentovi republiky alebo rôznym verejným inštitúciám. Najznámejší je jeho 30-stranový list adresovaný vedeniu Československej televízii, ktorým biskup reagoval na tendenčný a lživý dokumentárny seriál "Kríž v osídlach moci". Po páde komunistického režimu v Československu v roku 1990 - takmer po 40 ročnom pôsobení v úlohe tajného biskupa - Ján Chryzostom Korec verejne zasadol na nitriansky biskupský stolec. "Pán Boh najlepšie vie, čo od každého jedného z nás očakáva. Dôležité je to, aby sme išli za tým, čo nám On naznačuje...", hovorí kardinál Korec v závere dokumentu a dodáva: "A ďakujem Pánu Bohu len za jedno, že ja som to všetko zvládol!"
, "Môj život bol v mnohom mimoriadny... Môj život bol - povedal by som - nie bežný, stále bol čímsi zvláštny a v tom zvláštnom ja vidím Božie riadenie... " Týmito slovami kardinál Ján Chryzostom Korec opisuje svoj životný príbeh plný dramatických situácií. Už v období teologických štúdií ako jezuitský bohoslovec zažil násilie Barbarskej noci. Neskôr ako tajne vysvätený kňaz a biskup, ktorý si na chlieb zarábal tvrdou manuálnou prácou robotníka, tajne svätil bohoslovcov za kňazov. Štátna bezpečnosť jeho činnosť odhalila a v roku 1960 ho zatkla za údajnú vlastizradu. V tom istom roku bol vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 12 rokov väzenia, ktoré si odpykával v najtvrdšej 3.nápravno -výchovnej skupine určenej pre najťažších zločincov vo väzniciach v Ruzyni a vo Valdiciach u Jičína. Po prepustení v roku 1968 sa naplno zapojil do obnovy života Cirkvi v Diele koncilovej obnovy. V čase normalizácie mu odobrali štátny súhlas pre výkon duchovenskej činnosti, čím znemožnili jeho verejnú pastoráciu. Biskup Korec naďalej pracoval v robotníckej profesii - ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. Popri tom opäť tajne svätil kňazov a rozvíjal bohatú pastoračnú činnosti v oblasti kresťanských rodín a mládeže. Formou samizdatov vydal 70 knižných titulov a publikoval v samizdatových časopisoch. Stal sa hlavným pilierom tajnej cirkvi na Slovensku. Štátna bezpečnosť ho nepretržite sledovala a monitorovala. V období 70-80.tych rokov ho 23-krát bezdôvodne predvolala a vypočúvala. Viackrát sa mu vlámali do bytu, trikrát naňho neúspešne spáchali atentát, znemožňovali mu účasť na náboženských podujatiach, akými boli púte alebo Sviečková manifestácia. Biskup Korec na to reagoval listami prezidentovi republiky alebo rôznym verejným inštitúciám. Najznámejší je jeho 30-stranový list adresovaný vedeniu Československej televízii, ktorým biskup reagoval na tendenčný a lživý dokumentárny seriál "Kríž v osídlach moci". Po páde komunistického režimu v Československu v roku 1990 - takmer po 40 ročnom pôsobení v úlohe tajného biskupa - Ján Chryzostom Korec verejne zasadol na nitriansky biskupský stolec. "Pán Boh najlepšie vie, čo od každého jedného z nás očakáva. Dôležité je to, aby sme išli za tým, čo nám On naznačuje...", hovorí kardinál Korec v závere dokumentu a dodáva: "A ďakujem Pánu Bohu len za jedno, že ja som to všetko zvládol!"