Celovečerný dokumentárny film, ktorý sa pokúša ukázať a pochopiť, s čím slovenskí Rómovia bojujú. Príbeh sa odohráva v osade, blízko východoslovenskej dediny Víťaz - Dolina. Hlavnými protagonistami filmu sú bratranec a sesternica, Roman a Mariena, pretože v sebe nesú nespokojnosť so svojím životom, ale i túžbu ho zmeniť, a zároveň v komunikácii preukázali tvorivosť i potrebnú otvorenosť a odhodlanie. Osada Víťaz je zase predobrazom najchudobnejších osád, nefunkčne prežívajúca na okraji záujmu bielych v stave rozkladu. Mariena Mirgová aj Roman Lacko sa narodili vo Víťazi. Romanovi rodičia sa dostali z rôznych dôvodov do väzenia a on sa ako šesťročné dieťa ocitol aj so súrodencami v detskom domove, vyučil sa na záhradníckej učňovke a osemnásťročný sa vrátil. Štrnásťročná Mariena utiekla od svojich rodičov, túžila po voľnosti a zábave. Žila s inými Rómami pri smetisku vo Svinej. Neskôr sa vrátila, žila so svojimi rodičmi v Bratislave, kde spievala. Po finančných ťažkostiach v rodine sa presťahovala späť do osady. Porodila 7 detí. Dve s predchádzajúcim a päť s nasledujúcim. Naposledy bola však Mariena sama s deťmi, jej muž odišiel do Čiech, pretože mu vraj "šibalo". Mariena pred pár rokmi navštívila rodinu vo Veľkej Británii. Šla autobusom a trajektom cez more. "Keď som nastúpila v Doveri na loďku, a tá loďka sa s nami pohla, a ja som nič nevidela iba samé more, tak som cigaretu fajčila, ruky sa mi triasli a som dala na seba kríž (prežehná sa) a som si povedala, pane Bože, kam ja to idem, veď ja idem do sveta skutočne!" Mariena by aj odišla do Anglicka, ale sama s deťmi a bez peňazí to nevie uskutočniť. Roman má niekoľko detí z predošlého vzťahu. V osade žije so svojou terajšou ženou a malým synom. Hovorí, že po rodičoch zdedil hudobný sluch, život a biedu. "Na vlastných nohách" si musí zažiť, čo je život: "Život je bieda, hlad, zima, bitka, nenávisť. A láska, to je najkrajšie v živote." Mariena má vďaka siedmim deťom väčší príjem zo sociálnych dávok ako Roman. Roman sa často zadlží úžerníkovi, po vyplatení dávky mu napokon ostane vo vrecku pár eur. Chodí na smetisko zbierať železo, vozí ho do zberne. Za to utŕži trocha peňazí. Obaja žijú vo Víťazi v biednych chatrčiach. Romanovi minulý rok vyhorela a postavil z brvien a vlnitého plechu novú. Pôdorys má asi 3x3metre. Mariena a Roman by sa radi živili spievaním. Nahrali aj niekoľko CD s vlastnými textami. Je to rompop: syntetizátorová hudba, výrazné bubny, echo a spev. Pri jednej z našich návštev Mariena povedala, že by vedela urobiť lepšie divadlo, ako Cigáni idú do neba, že jej predstavenie by pravdivejšie ukazovalo život Rómov. Film Príbehy strachu sa pre nás teda stáva dokumentárnym happeningom. Živým predstavením, muzikálom, ktoré sa začne a nepredvídateľne skončí. , Celovečerný dokumentárny film, ktorý sa pokúša ukázať a pochopiť, s čím slovenskí Rómovia bojujú. Príbeh sa odohráva v osade, blízko východoslovenskej dediny Víťaz - Dolina. Hlavnými protagonistami filmu sú bratranec a sesternica, Roman a Mariena, pretože v sebe nesú nespokojnosť so svojím životom, ale i túžbu ho zmeniť, a zároveň v komunikácii preukázali tvorivosť i potrebnú otvorenosť a odhodlanie. Osada Víťaz je zase predobrazom najchudobnejších osád, nefunkčne prežívajúca na okraji záujmu bielych v stave rozkladu. Mariena Mirgová aj Roman Lacko sa narodili vo Víťazi. Romanovi rodičia sa dostali z rôznych dôvodov do väzenia a on sa ako šesťročné dieťa ocitol aj so súrodencami v detskom domove, vyučil sa na záhradníckej učňovke a osemnásťročný sa vrátil. Štrnásťročná Mariena utiekla od svojich rodičov, túžila po voľnosti a zábave. Žila s inými Rómami pri smetisku vo Svinej. Neskôr sa vrátila, žila so svojimi rodičmi v Bratislave, kde spievala. Po finančných ťažkostiach v rodine sa presťahovala späť do osady. Porodila 7 detí. Dve s predchádzajúcim a päť s nasledujúcim. Naposledy bola však Mariena sama s deťmi, jej muž odišiel do Čiech, pretože mu vraj "šibalo". Mariena pred pár rokmi navštívila rodinu vo Veľkej Británii. Šla autobusom a trajektom cez more. "Keď som nastúpila v Doveri na loďku, a tá loďka sa s nami pohla, a ja som nič nevidela iba samé more, tak som cigaretu fajčila, ruky sa mi triasli a som dala na seba kríž (prežehná sa) a som si povedala, pane Bože, kam ja to idem, veď ja idem do sveta skutočne!" Mariena by aj odišla do Anglicka, ale sama s deťmi a bez peňazí to nevie uskutočniť. Roman má niekoľko detí z predošlého vzťahu. V osade žije so svojou terajšou ženou a malým synom. Hovorí, že po rodičoch zdedil hudobný sluch, život a biedu. "Na vlastných nohách" si musí zažiť, čo je život: "Život je bieda, hlad, zima, bitka, nenávisť. A láska, to je najkrajšie v živote." Mariena má vďaka siedmim deťom väčší príjem zo sociálnych dávok ako Roman. Roman sa často zadlží úžerníkovi, po vyplatení dávky mu napokon ostane vo vrecku pár eur. Chodí na smetisko zbierať železo, vozí ho do zberne. Za to utŕži trocha peňazí. Obaja žijú vo Víťazi v biednych chatrčiach. Romanovi minulý rok vyhorela a postavil z brvien a vlnitého plechu novú. Pôdorys má asi 3x3metre. Mariena a Roman by sa radi živili spievaním. Nahrali aj niekoľko CD s vlastnými textami. Je to rompop: syntetizátorová hudba, výrazné bubny, echo a spev. Pri jednej z našich návštev Mariena povedala, že by vedela urobiť lepšie divadlo, ako Cigáni idú do neba, že jej predstavenie by pravdivejšie ukazovalo život Rómov. Film Príbehy strachu sa pre nás teda stáva dokumentárnym happeningom. Živým predstavením, muzikálom, ktoré sa začne a nepredvídateľne skončí.