Na východe Slovenska, v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice v hornatej oblasti, leží obec Zemplínske Hámre/cca 1200 obyvateľov/.Starosta Jozef Gajdoš, generál vo výslužbe a bývalý vysoký politický vládny funkcionár, dal v priebehu svojho sedemročného starostovania celú dedinu do poriadku. Takmer všetky domy sú opravené, predzáhradky rozkvitnuté, v obci sú štyri potraviny a dve krčmy, potok pretekajúci stredom Hámrov je od jeho starostovania stále vzorne vyčistený, vybudoval tenisové kurty a futbalový štadión a medzi ľuďmi panujú dobré susedské vzťahy...Starostu ale trápi jeden zásadní problém, s ktorým si donedávna nevedel rady. Hámre totiž pomaly, ale iste vymierajú. Nie je sa vlastne čomu diviť. Celý región neponúka veľa pracovných príležitostí, a tak väčšina mladých odchádza za štúdiom alebo za pracou do väčších slovenských miest alebo do cudziny, a to hlavne do Anglicka, Rakúska, Nemecka, Českej republiky. A v zahraničí alebo vo veľkých mestách potom mladí zaostávajú. Detí sa tím pádom rodí v Zemplínskych Hámroch čím ďalej menej. Minulý rok sa dokonca stalo, že po niekoľkých rokoch nemohli otvoriť prvú triedu na základnej škole, pretože nemali ani jedného prváka. Starosta Gajdoš vie, že tento problém netrápi iba jeho, ale je vlastní všetkým európskym obciam v regiónoch s nedostatočnými pracovnými príležitosťami. Na rozdiel od ostatných starostov sa ale rozhodol tento „celoeurópsky vidiecky trend“ radikálne riešiť a vymyslel si nasledujúci experiment. V Hámroch zostalo 17 slobodných žien nad 26 rokov a 27 slobodných mužov nad 29. Obvyklý svadobný vek je na východe Slovenska veľmi nízky, takže sa ženám nad 26, ktoré nie sú vydaté hovorí „staré deuky“ a nad mužmi staršími než 29 tiež všetci lámu ,,hůl“. Keď neodídete alebo sa včas nevydáte či neoženíte (okolo 20 rokov) máte tak hovoriac smolu. Ťažko totiž môžete stretnúť niekoho nového. V obci každého poznáte, do miest za zábavou jazdia väčšinou mladší, zoznamovacie agentúry v tejto časti Slovenska nefungujú a internet nemá doma takmer nikto. Starosta sa preto rozhodol, že „svojim“ tridsiatnikom pomôže a vydá a ožení ich, aby mu pribudlo viac „hámerských“ detí. Tomu, kto má trvalé bydlisko v Zemplínskych Hámroch (alebo sa prisťahuje a prihlási sa k trvalému pobytu), ožení alebo vydá a do roka privedie na svet dieťa a zostane tu bývať, zaplatí 35.000,-slovenských korún. Na miestne pomery je to relatívne vysoká čiastka, priemerný príjem je na východe Slovenska 7.000,- Sk. Náš film sleduje nielen starostov experiment, ale v súvislosti s ním tiež skúma životy slobodných tridsiatnikov v tejto obci. , Na východe Slovenska, v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice v hornatej oblasti, leží obec Zemplínske Hámre/cca 1200 obyvateľov/.Starosta Jozef Gajdoš, generál vo výslužbe a bývalý vysoký politický vládny funkcionár, dal v priebehu svojho sedemročného starostovania celú dedinu do poriadku. Takmer všetky domy sú opravené, predzáhradky rozkvitnuté, v obci sú štyri potraviny a dve krčmy, potok pretekajúci stredom Hámrov je od jeho starostovania stále vzorne vyčistený, vybudoval tenisové kurty a futbalový štadión a medzi ľuďmi panujú dobré susedské vzťahy...Starostu ale trápi jeden zásadní problém, s ktorým si donedávna nevedel rady. Hámre totiž pomaly, ale iste vymierajú. Nie je sa vlastne čomu diviť. Celý región neponúka veľa pracovných príležitostí, a tak väčšina mladých odchádza za štúdiom alebo za pracou do väčších slovenských miest alebo do cudziny, a to hlavne do Anglicka, Rakúska, Nemecka, Českej republiky. A v zahraničí alebo vo veľkých mestách potom mladí zaostávajú. Detí sa tím pádom rodí v Zemplínskych Hámroch čím ďalej menej. Minulý rok sa dokonca stalo, že po niekoľkých rokoch nemohli otvoriť prvú triedu na základnej škole, pretože nemali ani jedného prváka. Starosta Gajdoš vie, že tento problém netrápi iba jeho, ale je vlastní všetkým európskym obciam v regiónoch s nedostatočnými pracovnými príležitosťami. Na rozdiel od ostatných starostov sa ale rozhodol tento „celoeurópsky vidiecky trend“ radikálne riešiť a vymyslel si nasledujúci experiment. V Hámroch zostalo 17 slobodných žien nad 26 rokov a 27 slobodných mužov nad 29. Obvyklý svadobný vek je na východe Slovenska veľmi nízky, takže sa ženám nad 26, ktoré nie sú vydaté hovorí „staré deuky“ a nad mužmi staršími než 29 tiež všetci lámu ,,hůl“. Keď neodídete alebo sa včas nevydáte či neoženíte (okolo 20 rokov) máte tak hovoriac smolu. Ťažko totiž môžete stretnúť niekoho nového. V obci každého poznáte, do miest za zábavou jazdia väčšinou mladší, zoznamovacie agentúry v tejto časti Slovenska nefungujú a internet nemá doma takmer nikto. Starosta sa preto rozhodol, že „svojim“ tridsiatnikom pomôže a vydá a ožení ich, aby mu pribudlo viac „hámerských“ detí. Tomu, kto má trvalé bydlisko v Zemplínskych Hámroch (alebo sa prisťahuje a prihlási sa k trvalému pobytu), ožení alebo vydá a do roka privedie na svet dieťa a zostane tu bývať, zaplatí 35.000,-slovenských korún. Na miestne pomery je to relatívne vysoká čiastka, priemerný príjem je na východe Slovenska 7.000,- Sk. Náš film sleduje nielen starostov experiment, ale v súvislosti s ním tiež skúma životy slobodných tridsiatnikov v tejto obci.