Trilógia dokumentárnych filmov Krížom cez vodu s podtitulmi LEN RIEKA NESTARNE (1. - 3. časť) predstavuje Slovensko z málo známej stránky. Tým menej známym javom, alebo výstižnejšie povedané - takmer zaniknutým remeslom na Slovensku je kompárstvo a prievozníctvo. Zmapovať posledné miesta a úseky, kde sa ešte dnes možno kompami dostať z jedného brehu na druhý, porozprávať sa s ľuďmi, ktorí túto profesiu dlhé roky robili a a ktorá im zanechala na duši i v pamäti mnohé smutnomiešne zážitky. Preto tvorcov - najmä scenáristu , kameramana a režiséra Laca Krausa, (ale aj ďalších tvorcov Eugena Gindla, Tomáša Kaminského, Petra Mankoveckého, Aloisa Fišárka či Ladislava Chudíka) bola táto téma sama o sebe zaujímavá, poskytovala obrazy nádhernej prírodnej scenérie Slovenska a najmä dávala predpoklad, že k divákom sa dostanú odkazy ľudí o dobe a spôsobe ich niekdajšieho života, ktoré sa pomaly ale isto strácajú pod novými nánosmi nastávajúcej doby. Reálne príbehy ľudí - kompárov i prievozníkov sú v tejto časti situované do povodia rieky Váh a ich spomienky a rozprávanie sú v druhej línii filmu komentárom posunuté do filozofickej roviny - do úvahy o vode, ktorá ovplyvňuje život krajiny i život človeka žijúceho v jeho bezprostrednej blízkosti. Dokumentárny film LEN RIEKA NESTARNE (prvá časť z plánovanej trilógie) otvára tematiku o pomaly zabudnutom remesle - o kompárstve a prievozníctve na Slovensku, ktoré sa dostávajú do času minulého a na ich miesto nastupujú modernejšie spôsoby prepravy. V 1. časti sú príbehy kompárov i prievozníkov situované na rieku Váh. Spomienky pamätníkov i súčasných kompárov sú v druhej línii filmu komentárom posunuté do filozofickej roviny - do úvahy o vode, ktorá ovplyvňuje život krajiny i život človeka v jej bezprostrednej blízkosti.. , Trilógia dokumentárnych filmov Krížom cez vodu s podtitulmi LEN RIEKA NESTARNE (1. - 3. časť) predstavuje Slovensko z málo známej stránky. Tým menej známym javom, alebo výstižnejšie povedané - takmer zaniknutým remeslom na Slovensku je kompárstvo a prievozníctvo. Zmapovať posledné miesta a úseky, kde sa ešte dnes možno kompami dostať z jedného brehu na druhý, porozprávať sa s ľuďmi, ktorí túto profesiu dlhé roky robili a a ktorá im zanechala na duši i v pamäti mnohé smutnomiešne zážitky. Preto tvorcov - najmä scenáristu , kameramana a režiséra Laca Krausa, (ale aj ďalších tvorcov Eugena Gindla, Tomáša Kaminského, Petra Mankoveckého, Aloisa Fišárka či Ladislava Chudíka) bola táto téma sama o sebe zaujímavá, poskytovala obrazy nádhernej prírodnej scenérie Slovenska a najmä dávala predpoklad, že k divákom sa dostanú odkazy ľudí o dobe a spôsobe ich niekdajšieho života, ktoré sa pomaly ale isto strácajú pod novými nánosmi nastávajúcej doby. Reálne príbehy ľudí - kompárov i prievozníkov sú v tejto časti situované do povodia rieky Váh a ich spomienky a rozprávanie sú v druhej línii filmu komentárom posunuté do filozofickej roviny - do úvahy o vode, ktorá ovplyvňuje život krajiny i život človeka žijúceho v jeho bezprostrednej blízkosti. Dokumentárny film LEN RIEKA NESTARNE (prvá časť z plánovanej trilógie) otvára tematiku o pomaly zabudnutom remesle - o kompárstve a prievozníctve na Slovensku, ktoré sa dostávajú do času minulého a na ich miesto nastupujú modernejšie spôsoby prepravy. V 1. časti sú príbehy kompárov i prievozníkov situované na rieku Váh. Spomienky pamätníkov i súčasných kompárov sú v druhej línii filmu komentárom posunuté do filozofickej roviny - do úvahy o vode, ktorá ovplyvňuje život krajiny i život človeka v jej bezprostrednej blízkosti..