Dunajec, presnejšie jeho časť, nebol a nie je, na rozdiel od Váhu a Hrona iba prírodnou prekážkou, ale aj prirodzenou, viac či menej priepustnou hranicou medzi Maďarskom, Rakúsko-Uhorskom a Poľskom a počas posledného storočia aj medzi Československom/Slovenskom a Poľskom. Pozdĺž horného toku tejto rieky sa postupne sformovalo aj svojrázne, multietnické, multikonfesionálne, multikultúrne spoločenstvo ľudí, Slovákov, Poliakov, Goralov, Nemcov, Čechov/husitov, Židov a Rusínov. Medzi etnikami, po oboch stranách Dunajca, vznikla sieť najrozličnejších, navzájom sa prelínajúcich, regionálno/politických, obchodných i zvykovo/kultúrnych záujmov, vzťahov a tradícií. Tie do istej miery pretrvali dodnes. Zámerom dokumentu je zmapovať, na základe autentických výpovedí konkrétnych ľudí, čo sa z tohto dedičstva v kolektívnej pamäti obyvateľov Zamaguria zachovalo. Pod meniacimi sa politickými režimami až po súčasnosť, keď sa táto oblasť okolo Dunajca stala iba jedným z bezpočtu regiónov integrujúcej sa Európy.