Môj pes Killer je príbehom mladého neonacistu Mareka. Jeho rodičia už osem rokov nežijú spolu. Matka sa dala dokopy s mužom rómskeho pôvodu, za čo ju vyštvala jej ľudácka rodina. V deň, keď Adam zháňa matkin podpis na odpredaj bytu, je konfrontovaný so svojím nevlastným bratom polorómskeho pôvodu. Pre jeho neonacistickú pospolitosť a vlastne aj pre celé jeho xenofóbne vnímanie sveta je však neprípustné, aby sa s bratom vôbec ukazoval na verejnosti. Príbeh sa odohráva počas jedného dňa v chudobnej oblasti na slovensko-moravskom pohraničí, kde dávajú líšky dobrú noc. Môj pes Killer primárne zapadá do kategórie filmov o rasizme, v rámci domácej kinematografii je však omnoho zaujímavejšie jeho zaradenie do širšieho kontextu filmov o rómskej problematike. „Pre mňa je tento film okrem hlavnej témy rasizmu aj o snahe prežiť a niekam patriť. S tým súvisí aj to, ako sú pre nás dôležité istoty, viera – niekedy až bezhlavá, a tiež to, akú veľkú úlohu zohráva v tom všetkom hrdosť a kam môže viesť strach z prípadnej straty spoločenského postavenia. Hlavnou hybnou emóciou filmu je hanba, ktorá nenápadne zachvacuje hlavného introvertného hrdinu počas jedného zdanlivo všedného dňa, keď stále na niečo alebo niekoho čaká. Hanba, ktorá je absurdnou podstatou rasizmu.“ (Režisérka Mira Fornay) , Môj pes Killer je príbehom mladého neonacistu Mareka. Jeho rodičia už osem rokov nežijú spolu. Matka sa dala dokopy s mužom rómskeho pôvodu, za čo ju vyštvala jej ľudácka rodina. V deň, keď Adam zháňa matkin podpis na odpredaj bytu, je konfrontovaný so svojím nevlastným bratom polorómskeho pôvodu. Pre jeho neonacistickú pospolitosť a vlastne aj pre celé jeho xenofóbne vnímanie sveta je však neprípustné, aby sa s bratom vôbec ukazoval na verejnosti. Príbeh sa odohráva počas jedného dňa v chudobnej oblasti na slovensko-moravskom pohraničí, kde dávajú líšky dobrú noc. Môj pes Killer primárne zapadá do kategórie filmov o rasizme, v rámci domácej kinematografii je však omnoho zaujímavejšie jeho zaradenie do širšieho kontextu filmov o rómskej problematike. „Pre mňa je tento film okrem hlavnej témy rasizmu aj o snahe prežiť a niekam patriť. S tým súvisí aj to, ako sú pre nás dôležité istoty, viera – niekedy až bezhlavá, a tiež to, akú veľkú úlohu zohráva v tom všetkom hrdosť a kam môže viesť strach z prípadnej straty spoločenského postavenia. Hlavnou hybnou emóciou filmu je hanba, ktorá nenápadne zachvacuje hlavného introvertného hrdinu počas jedného zdanlivo všedného dňa, keď stále na niečo alebo niekoho čaká. Hanba, ktorá je absurdnou podstatou rasizmu.“ (Režisérka Mira Fornay)