Druhá svetová vojna bola najväčšou kataklizmou v dejinách ľudstva. Historici na oboch stranách tvrdia, že nemecké fašistické vojská, ale aj Červená armáda po prvýkrát prekročili všetky morálne bariéry dodržiavané v predchádzajúcich vojnových konfliktoch. Bojovali často fanaticky, brutálne, bez ohľadu na vlastné straty a straty civilného obyvateľstva. Najkrvavejší konflikt v dejinách zmazal rozdiel medzi bojujúcim vojakom a civilom. Nemci nešetrili civilov, surovo ich vraždili v Rusku, Poľsku, Juhoslávii. Mnohým vojakom Červenej armády zmasakrovali, alebo na smrť umučili rodičov, sestry, matky, bratov, celé rodiny. Hlboko to nimi otriaslo. Zažili desivú traumu, s ktorou sa len ťažko dokázali vyrovnať. Nikto nebol imúnny voči zlu a nenávisti v dobe, keď mal vojak na východnom fronte životnosť 10 a spojenecký pešiak okolo 40 dní. Vojaci zažívali extrémne situácie ohrozenia života. Boli nútení pre svoje prežitie chovať sa agresívne alebo utiecť. Ako sa v nich prejavoval strach, apatia, úzkosť, pud zabíjať? Mnohí s tým dokázali bojovať a riadili sa vlastným svedomím. Nepodľahli pocitu moci, že bez trestu môžu strieľať, znásilňovať, týrať. Film o tom prináša svedectvo. Sústredí sa na posledné mesiace vojny, kedy sa u vojakov prejavovali následky dlhodobého psychického a fyzického vyčerpania z boja.