Treba pozrieť do minulosti, ak chceme pochopiť, čo znamenajú sídliská berlínskej moderny. V roku 1913, keď sa začalo stavať záhradné mesto Falkenberg, nebolo samozrejmosťou, že deti videli svetlo, slnko a farby. Architekt Bruno Taut pretavil do reality základnú myšlienku: nebývať tam, kde človek pracuje, ale v prírode, kde možno relaxovať a byť s rodinou. Koncept predmestského sídliska odvtedy tisíckrát napodobňovali a obmieňali, ale už nikdy nebol taký pekný.