Chorobou storočia nazval významný predstaviteľ francúzskeho romantizmu - básnik, prozaik i dramatik Alfred de Musset /1810-1857/ životný pocit svojej generácie, rozčarovanej krachom revolučných ideálov /politických i mravných/, po porážke Napoleona. Jeho slávny román "Spoveď dieťaťa svojho veku" /1836/, ktorý napísal krátko po osudovom ľúbostnom vzťahu k George Sandovej, sa stal - povedané dnešným slovníkom, kultovým dielom mládeže. Čitateľov podmaňoval pôsobivým rozborom najvnútornejších stavov duše, odrazom citovej, intelektuálnej a morálnej krízy svojich vrstovníkov. Aktuálnosť Mussetovej diagnózy pre deväťdesiate roky minulého storočia zaujala renomovaného českého scenáristu Antonína Mášu natoľko, že sa rozhodol spracovať túto predlohu nielen pre javisko /prepis inscenovalo aj pražské Národné divadlo/, ale aj pre televíznu obrazovku do podoby dvojdielnej inscenácie. Pod názvom SPOVEĎ ju v roku 1994 režijne pripravil Miloslav Luther. Spoveď prináša pestrý obraz života mondénnej parížskej smotánky, ktorá sklamaná spoločenskými pomermi hľadá rozptýlenie cynickými citovými experimentmi, aby zakryla úzkosť z nedostatku kvalitného životného cieľa. Príslušník zlatej mládeže, Octave /Marek Majeský/, hlboko sklamaný neverou svojej milenky pani de Parness /Zuzana Fialová/, vyzve soka, svojho dávneho priateľa Bourgeta /Boris Záchar/ na súboj. Ranený guľkou z revolvera i zradou blízkych sa uzatvára pred svetom. Z dobrovoľnej izolácie vyplnenenj štúdiom ho vytrhne až skupina priateľov, vedená pragmatickým Desgenaisom /Matej Landl/. Octava presvedčia, že iba rušný spoločenský život môže prehlušiť jeho nereálnu túžbu po ideálnej láske. Vrhá sa do víru radovánok a pochybných dobrodružstiev, pričom varovanie svojho otca, poctivého vidieckeho šľachtica, berie na ľahkú váhu. Až nečakaná správa o jeho smrti ho prinúti k zúfalému úteku z Paríža.