Rómska rodina Cinovcov sa od generácie starých rodičov snažila o vzdelanie svojich potomkov, čo zmenilo ich životy a aj spolužitie s nerómskym obyvateľstvom. Starý otec Jozef Cina (1916-2004) s manželkou Helenou (1924-1999) sa narodili v prvej Československej republike - v rómskej osade. Prežili ťažké detstvo, ale to najhoršie zažili v rokoch Druhej svetovej vojny. Odmietanie, posmešky, opovrhovanie miestnymi dedinčanmi (Kurima, okr. Bardejov). Jozef Cina bol donútený nastúpiť to tzv. pracovného útvaru, kde spolu s ďalšími stovkami Rómov pracovali prakticky vo väzenských podmienkach. Je príznačné, že vtedajší ľudácky režim sa vyhýbal označeniu „tábor“, akoby si bol vedomý podobnosti s koncentračnými tábormi... Po oslobodení sa situácia otočila. Oslobodenie obce, zmena politického systému otvorila Cinovcom nové, pre Rómov nevídané možnosti. Jozef a Helena sa stali budovateľmi spoločnosti, ktorá sľubovala spravodlivosť, prácu, spokojný život. Najstarší syn Emil i jeho súrodenci boli vychovaní v presvedčení, že statočnou prácou dosiahnu naplnenie života. Postupne sa však ukázalo, že systém, o správnosti ktorého boli Emil a Veronika pevne presvedčení, sa neukázal životaschopným. Svojich životných hodnôt sa však nevzdali. Vzdelanie, zamestnanie, šťastná rodina, sú veličiny, ktoré sú podstatné v každom politickom systéme. Synovia Stano a Miro, ktorí do dospelosti vstúpili po politických zmenách po roku 1989, boli na novú situáciu (na rozdiel od iných) pripravení. Vo výchove svojich detí pokračujú v stopách starších generácií.