Slovenský dokumentárny film mapuje život a dielo historika Jána Mlynárika (1933- 2012), ktoré sa odvíjali až bytostne blízko kontroverzných udalostí v rámci dejinného vývoja v bývalom Československu. Ponúka odpoveď na niektoré otázky týkajúce sa stavu spoločnosti v dvoch, dnes už samostatných štátoch. Názov LYRIK je odvodený od označenia Štátnou bezpečnosťou, pod týmto menom bol Ján Mlynárik vedený v jej archívoch ako "objekt sledovania". Historik a publicista Ján Mlynárik bol v roku 1981 obvinený z rozvracania republiky za to, že sa pokúsil previesť časť historického archívu do Nemecka. Odsedel si rok, spolu s viacerými politickými väzňami zažil psychický teror. K spoločensko-politickej situácii a k pôsobeniu Jána Mlynárika sa vo filme vyjadrili jeho syn Ján, Petr Pithart, Koloman Gajan, Jiřina Šiklová, Fedor Gál či Miroslav Kusý. Ján Mlynárik pôsobil ako pedagóg na katedre spoločenských vied Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v rokoch 1959-1969 na pražskej Akadémii múzických umení. Za svoju politickú a publicistickú činnosť v rokoch 1968-1969 bol vylúčený z KSČ a prepustený z vysokej školy. Neskôr pracoval ako kulisár v Národnom divadle či ako kurič v kaviarni Slávia. Stal sa signatárom Charty 77 spolu s priateľom Dominikom Tatarkom. Počas dvoch jesenných popoludní v roku 1977 napísal svoje Tézy o vysídlení československých Nemcov, ktoré boli uverejnené v exile v časopise Svědectví (1978). Ján Mlynárik ich zo strachu o svoje deti podpísal pseudonymom Danubius. Neskôr autora štátna bezpečnosť "zatiahla" do dvoch politických procesov a uväznila. Predtým, ako v roku 1982 odišiel do bavorského exilu, strávil vo vyšetrovacej väzbe 13 mesiacov. Tam písal synovi Jánovi listy, ktoré mu vrátili až po novembrovej revolúcii a vyšla z nich kniha Ruzyňské meditace. Vyznáva sa v nich úprimne zo svojich chýb a životných omylov. Na druhej strane podrobne vykresľuje a vysvetľuje konanie celej generácie. V roku 1989 sa vrátil do Prahy a pokračoval v pedagogickej činnosti na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde vyučoval novodobé slovenské dejiny. Bol poslancom za VPN v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia. Po rozdelení ČSFR bol predsedom Zväzu Slovákov v ČR. Autorom dokumentu je Arnold Kojnok, jeho film na základe zmapovania životných etáp hlavného hrdinu reflektuje vývojové obdobia v Československu.