Hlavné postavy deja spája nielen ich spoločné pracovisko - univerzita, ale aj príbuzenský vzťah. Vysokoškolskí pedagógovia – Krištof Mitrovský , dvadsať rokov ženatý, jeho žena Naďa Mitrovská, rodená Pažická a do tretice jej brat Alexander Pažický, dvakrát rozvedený, rektor univerzity. Karierista Bandy sa vie obracať za každého režimu a v každej situácii. Básnik Kiči odmieta švagrov karierizmus, má sklon k melanchólii a trpí narkolepsiou. Ako zázrakom však ožíva pri kontakte s nežným pohlavím. Pôsobí na ženy ako alkohol, má povesť muža s nadmerným sexusom... Je nepraktický, drží sa taoistickej zásady, že svet získame nekonaním (Lao-c´). Po celý život prekladá Danteho Božskú komédiu, opája sa jej mravnou vznešenosťou, ale v praxi znova a znova podlieha pudovej slabosti vo vzťahu k ženskému živlu. Tak ako sa v kentaurovi sporí rozumná ľudská hlava so živočíšnym konským telom, v Mitrovskom pulzuje napätie medzi výškou duchovnosti a nízkosťou biológie človeka. A to je aj myšlienkový základ príbehu: večný rozpor a vzťah medzi vznešeným a živočíšnym, medzi telesným a duchovným, medzi citom a sexualitou, medzi vzdelaným a prostým človekom... Príbeh odštartuje milostná scéna. Naďa Mitrovská prichytí svojho manžela Krištofa pri sexe s jeho študentkou Silviou, ktorá trpí nymfomániou. Znechutená Naďa navštívi svoju priateľku, ktorá je právničkou s tým, že sa chce rozviesť. Na benzínovej pumpe stretáva drzého chlapíka, ktorý ju smrteľne urazí. Naďa mu v afekte jednu vrazí a nasleduje naháňačka až k nej domov. Scéna vrcholí na chodbe. Naďa opäť muža udrie, ale tentokrát je úder taký nešťastný, že muž ostáva nehybne ležať na zemi. Táto nečakaná udalosť odštartuje sled ďalších nepredvídaných situácií.