V čakárni chirurgického oddelenia nemocnice zúfalo vyčkávajú traja ľudia. Profesor Hanko, bývalý primár neurológie, jeho dcéra Eva a jeho zať, docent Martin Boroš, terajší primár na neurológii. V operačke bojuje o život sedemročná Monika Borošová, Evina a Martinova dcérka, Hankova jediná vnučka. Utrpela vážny úraz, keď vbehla pod auto. Túto rodinu práve spája strach o život Moniky, hoci ich vzájomná komunikácia je napätá – vzťahy medzi rozvádzajúcimi sa manželmi sú nepriateľské, vzťah profesora Hanka a jeho zaťa je chladný, plný nevyslovenej nevraživosti, vzťah Hanka a jeho dcéry Evy síce naštrbený, no aspoň v tejto chvíli solidárny. Vyslovené i nevyslovené výčitky sú konfrontáciou – kto je vlastne vinný za tragédiu malej Moniky? Postupne sa v pôdoryse troch príbehov odkrývajú dramatické udalosti v rodine, ktoré vyvrcholili Monikiným bezhlavým útekom z domu a jej úrazom. Hanko, Martin Boroš a Eva každý za seba bilancuje, spomína, hľadá odpoveď na otázku – prečo sa to všetko stalo? Každý z protagonistov vidí svoj príbeh vlastnou optikou, snaží sa hľadať ospravedlnenie sám pre seba. Príbehy sa občas prelínajú, občas na seba nadväzujú, občas odkrývajú intímnu spoveď, ktorá je ostatným dvom neznáma.