5. septembra 1942 dorazil do malej estónskej dediny Raasiku transport tisícky českých židov. Nacistickí dôstojníci ihneď vyčlenili niekoľko desiatok mladých žien a odviedli ich do blízkeho koncentračného tábora. Dievčatá čoskoro vytvorili extrémne zovretú skupinu, založenú na vzájomnej pomoci a väzbách, silnejších ako obyčajné priateľstvo. Hoci ich životné podmienky sa neustále zhoršovali, odmietali si to priznať. Boli presvedčené, že sa vrátia domov a opäť sa stretnú so svojimi rodinami. Hoci sa im naskytla príležitosť na útek, bol pre nich nepredstaviteľný - povedali im totiž, že ich rodičia by za podobný pokus zaplatili životom. Príbehy tých, ktoré sa o neho predsa len pokúsili, sa skončili tragicky, ako príbeh Inge Syltenovej, a jej zakázaného vzťahu s príslušníkom SS. Dievčatá však väčšinou konali jednohlasne, takmer ako jednotný živý organizmus. Ich priateľstvo, mladícky optimizmus, humor a naivita im umožnili ignorovať všadeprítomnú smrť, ktorá ich obklopovala, a prekonať nevýslovné ťažkosti na ich dramatickej ceste koncentračnými tábormi až do oslobodenia. Stále dúfali, že sa opäť stretnú so svojimi rodinami. Až 5. septembra 1945 sa dozvedeli pravdu...