V záverečnej časti našej rozprávky Pecko s Marčšušou sa pomaly začínajú učiť spolu gazdovať. Pecko sa zdá byť už šikovnejší, no Marčuša ešte stále musí prekonať svoju namyslenú povahu. Už nikto nebude za ňu variť, prať a ponožky štopkať. Všetko musí pekne zvládnuť sama. A veru si aj občas poplače a aj za mamkou sa ide posťažovať, ale nič naplat. Ak chce dobre žiť, tak sa musí vedieť sama šikovne zvŕtať. A to všetko sa deje na očiach dedinskej veselej chasy, ktorá sa zabáva na tom, ako sa títo dvaja spolu trápia. No neboli by fašiangy fašiangmi, keby sa ľudia trochu neuvoľnili a trochu toho šibalstva jeden druhému odpustili. A tak sa Pecko s Marčušou dohodnú, že veru svojim kamarátom, tiež pekne " podkúria"...