Anna Lackovičová si až v penzijnom veku, takpovediac na staré kolená začala napĺňať svoj životný sen – písať, stať sa spisovateľkou. A písať o tom, čo ako seniorka prežíva. Jej knihy sa dotknú sŕdc všetkých vekových kategórií, každým slovným skvostom oživujú už takmer mŕtvu zónu života seniorov. Nielen veľa dôchodcov sa v jej obsahu uvidelo ako v zrkadle, ale inými, omladenými očami s novou naliatou láskou k tej svojej celoživotnej "infarktovej láske" pozerá na toho svojho "mrmloša", ktorý práve v tej chvíli cvičí pred telkou svoj skok do truhly. Anna lackovičová sa od mladosti venuje literatúre – profesijne ako knižná i časopisecká redaktorka, publicistka a prekladateľka. Napriek tomu, že jej doménou bola populárno-náučná literatúra, osobitne dejiny vied a oblasť astronómie, až po odchode do dôchodku sa dostala aktívne do sveta beletrie. V roku 2007 jej vyšla prvá kniha Môj šupák Karol, hneď za ňou ďalšia Modlitba k sv. Imidžovi. Autorka aj vo svojich ďalších knihách vstupuje do ľudských osudov a obnažuje príčiny problematických vzťahov aj medzigeneračných stretov z pohľadu aktérov. Venuje sa tiež pocitom seniorov, a to je na slovenskom literárnom trhu ojedinelé a vzácne.