Senior klub
Sobota 16.08.2014
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Európska tvorba
O radostiach a starostiach ľudí zrelého veku.
Celý život bol Ivan Lehotský zamestnaný v Geologickom ústave Dionýza Štúra SAV. Ak nebol pracovne
v teréne doma alebo v Mongolsku, Tunise a Alžírsku, tak bol celkom isto v niekde ako horolezec. Geológ a cestovateľ RNDr. Ivan LEHOTSKÝ, CSc.
Práca geológa v pustých stepiach Mongolska bola plná dobrodružstva, musel sa naučiť jazdiť na koni, splavovať rieky, odháňať vlkov, žiť v spacom vaku a jurtách. Neskôr zostavoval geologickú mapu Tuniska a hľadal fosfáty v Alžírsku, ktoré sa v „jeho“ ložisku ťažia stále. Tie krajiny sú dodnes jeho láskami.
Keď sa stal dôchodcom, veľmi rýchlo zistil, že zo sveta cestovania a objavovania krás púští, spania pod saharským nebom sa stáva iba spomienka a sen. Iný by sa zmieril a nostalgicky by doma oprašoval zbierku minerálov, budhistických rukopisov a smutne sa díval do neplatného pasu s pečiatkami, voňajúcimi diaľkami.
A tak si Ivan založil panelákovú cestovnú kanceláriu a začal sprevádzať do miest, ktoré poznal a miloval, najprv svojich kolegov z Akadémie, ktorí mali rovnako málo peňazí ako on a potom aj ďalších, ktorí sa o svojráznej cestovnej kancelárii dozvedeli. Rozdával šťastie z cestovania a sám sa stal šťastným cestujúcim dôchodcom. Nie, nezbohatol na tomto podnikaní, stále býva v bratislavskom paneláku, iba sa podelil o možnosť vidieť, poznať a byť tam. Nepotrebuje reklamu, stačí mu odporúčanie od tých, čo s ním boli, ani nepotrebuje zväčšiť firmu. to by už nebolo ono, on potrebuje malú priateľskú spoločnosť.
, Celý život bol Ivan Lehotský zamestnaný v Geologickom ústave Dionýza Štúra SAV. Ak nebol pracovne
v teréne doma alebo v Mongolsku, Tunise a Alžírsku, tak bol celkom isto v niekde ako horolezec. Geológ a cestovateľ RNDr. Ivan LEHOTSKÝ, CSc.
Práca geológa v pustých stepiach Mongolska bola plná dobrodružstva, musel sa naučiť jazdiť na koni, splavovať rieky, odháňať vlkov, žiť v spacom vaku a jurtách. Neskôr zostavoval geologickú mapu Tuniska a hľadal fosfáty v Alžírsku, ktoré sa v „jeho“ ložisku ťažia stále. Tie krajiny sú dodnes jeho láskami.
Keď sa stal dôchodcom, veľmi rýchlo zistil, že zo sveta cestovania a objavovania krás púští, spania pod saharským nebom sa stáva iba spomienka a sen. Iný by sa zmieril a nostalgicky by doma oprašoval zbierku minerálov, budhistických rukopisov a smutne sa díval do neplatného pasu s pečiatkami, voňajúcimi diaľkami.
A tak si Ivan založil panelákovú cestovnú kanceláriu a začal sprevádzať do miest, ktoré poznal a miloval, najprv svojich kolegov z Akadémie, ktorí mali rovnako málo peňazí ako on a potom aj ďalších, ktorí sa o svojráznej cestovnej kancelárii dozvedeli. Rozdával šťastie z cestovania a sám sa stal šťastným cestujúcim dôchodcom. Nie, nezbohatol na tomto podnikaní, stále býva v bratislavskom paneláku, iba sa podelil o možnosť vidieť, poznať a byť tam. Nepotrebuje reklamu, stačí mu odporúčanie od tých, čo s ním boli, ani nepotrebuje zväčšiť firmu. to by už nebolo ono, on potrebuje malú priateľskú spoločnosť.