Veronika z obce Soľ z vranovského okresu je Rómka. Žije v obci, kde väčšina obyvateľstva má rómsku národnosť. Spieva v gospelovej skupine, famózne hrá divadlo a píše divadelné hry zo života Rómov pre divadlo DIK (v rómčine dik – pozri, v slovenčine skratka: divadlo inšpirované Kristom, ) v skupine 6 rómskych nadšencov – jej rovesníkov. Všetci sú výnimočne vynikajúci žiaci a veria, že spoločnými silami v budúcnosti budú schopní viesť miestnu komunitu k pozitívnemu životu. Divadlo začali hrať v roku 2009 v pastoračnom centre pre Rómov v blízkej obci Čičava pod vedením otca Martina Megela, gréckokatolíckeho kňaza. Gréckokatolícke pastoračné centrum sa stalo jej druhým domovom. Inšpirovalo ju k viere, posilnilo jej náboženské cítenie, snaženie byť čistou jednotkárkou, múdrou, sčítanou dievčinou, človekom s veľkým srdcom. Osobná charizma a silná viera v Boha jej skutočne nechýbajú. Jej slová, voľne plynúce myšlienky prekvapujú hĺbkou, čistotou a múdrosťou, dojímajú úprimnosťou a autenticitou. Rodičia Veronike a jej staršiemu bratovi najskôr návštevu centra a liturgií otca Martina zakazovali. Boli síce katolíkmi, ale Boh a viera boli u nich ako u väčšiny veriacich skôr vlažné, formálne. Dokonca sa viery Veroniky a jej staršieho brata báli, nevedeli pochopiť, čo sa stalo s ich deťmi, báli sa, že sa stali členmi nejakej sekty, lebo nevedeli pochopiť, že človek môže byť s Bohom tak šťastný a spokojný napriek všetkým ťažkostiam života. Napriek hroznej chudobe ich kraja, napriek bezútešnosti a šancí na prácu, napriek hrubosti okolia, ktoré iba rezignovane prežíva v alkoholovom delíriu. Veronika nakoniec rodičov presvedčila, aby sa prišli pozrieť do centra. Rodičia chceli pochopiť svoje deti a nechali sa prehovoriť. Pri jednej piesni v ten deň sa odrazu niečo prelomilo aj v rodičoch. Začali veriť inak. Skutočne. A neboli to iba pocity a frázy. Život rodiny sa od základov zmenil. Otec prestal piť a byť hrubý, atmosféra v rodine sa zásadne zmenila, naplnila radosťou, úctou, láskou. Počas strednej školy Veronika začala spievať v rómskej gospelovej hudobnej skupine F6, pravidelne hrajú v kostole, ale majú už aj svoj prvý videoklip. Veronika máji 2013 úspešne zmaturovala a keďže chcela s prihláškou na VŠMU na herectvo počkať na svojich divadelných kolegov – Mirka a Andreja, úspešne urobila prijímacie pohovory na filozofickú fakultu do Košíc a od septembra 2013 začala študovať odbor: slovenský jazyk – dejiny. , Veronika z obce Soľ z vranovského okresu je Rómka. Žije v obci, kde väčšina obyvateľstva má rómsku národnosť. Spieva v gospelovej skupine, famózne hrá divadlo a píše divadelné hry zo života Rómov pre divadlo DIK (v rómčine dik – pozri, v slovenčine skratka: divadlo inšpirované Kristom, ) v skupine 6 rómskych nadšencov – jej rovesníkov. Všetci sú výnimočne vynikajúci žiaci a veria, že spoločnými silami v budúcnosti budú schopní viesť miestnu komunitu k pozitívnemu životu. Divadlo začali hrať v roku 2009 v pastoračnom centre pre Rómov v blízkej obci Čičava pod vedením otca Martina Megela, gréckokatolíckeho kňaza. Gréckokatolícke pastoračné centrum sa stalo jej druhým domovom. Inšpirovalo ju k viere, posilnilo jej náboženské cítenie, snaženie byť čistou jednotkárkou, múdrou, sčítanou dievčinou, človekom s veľkým srdcom. Osobná charizma a silná viera v Boha jej skutočne nechýbajú. Jej slová, voľne plynúce myšlienky prekvapujú hĺbkou, čistotou a múdrosťou, dojímajú úprimnosťou a autenticitou. Rodičia Veronike a jej staršiemu bratovi najskôr návštevu centra a liturgií otca Martina zakazovali. Boli síce katolíkmi, ale Boh a viera boli u nich ako u väčšiny veriacich skôr vlažné, formálne. Dokonca sa viery Veroniky a jej staršieho brata báli, nevedeli pochopiť, čo sa stalo s ich deťmi, báli sa, že sa stali členmi nejakej sekty, lebo nevedeli pochopiť, že človek môže byť s Bohom tak šťastný a spokojný napriek všetkým ťažkostiam života. Napriek hroznej chudobe ich kraja, napriek bezútešnosti a šancí na prácu, napriek hrubosti okolia, ktoré iba rezignovane prežíva v alkoholovom delíriu. Veronika nakoniec rodičov presvedčila, aby sa prišli pozrieť do centra. Rodičia chceli pochopiť svoje deti a nechali sa prehovoriť. Pri jednej piesni v ten deň sa odrazu niečo prelomilo aj v rodičoch. Začali veriť inak. Skutočne. A neboli to iba pocity a frázy. Život rodiny sa od základov zmenil. Otec prestal piť a byť hrubý, atmosféra v rodine sa zásadne zmenila, naplnila radosťou, úctou, láskou. Počas strednej školy Veronika začala spievať v rómskej gospelovej hudobnej skupine F6, pravidelne hrajú v kostole, ale majú už aj svoj prvý videoklip. Veronika máji 2013 úspešne zmaturovala a keďže chcela s prihláškou na VŠMU na herectvo počkať na svojich divadelných kolegov – Mirka a Andreja, úspešne urobila prijímacie pohovory na filozofickú fakultu do Košíc a od septembra 2013 začala študovať odbor: slovenský jazyk – dejiny.