Eduard Schreiber (1876 - 1962) pochádzal z viedenskej sklárskej rodiny, ktorá založila v Lednických Rovniach a na okolí niekoľko sklární a obhospodarovala na tomto území svoje veľkostatky. Do dejín kinematografie vstúpil Eduard Schreiber ako kameraman a režisér v roku 1907 a na kameru Pathé Fréres 1101 natočil desiatky dokumentárnych filmov a fragmentov. Nakrúcal v sklárňach, v parku kaštieľa, pri Váhu, procesiu na sviatok Božieho tela, dokumentoval prácu lesných robotníkov i spoločenský život v obci. V roku 1910 nakrútil prvý hraný skeč Únos. Bola to paródia na vtedy módne gangsterky, kde hlavnú úlohu stvárnila jeho filmová múza, pôsobivá neter Friederika. Dokumentárny film Grimasy Friederiky Schüllerovej odkrýva nesmierne zaujímavý a zároveň tragický ľudský osud Eduarda Schreibera - prvého filmára na Slovensku, ušľachtilého filantropa, ktorý pozdvihol sociálnu a spoločenskú úroveň obce Lednické Rovne. Ako Nemca a syna veľkostatkára ho po druhej svetovej vojne vyhnali zo Slovenska. Svetobežník a humanista Eduard Schreiber prežil svoje posledné roky života v chudobe a opustenosti v nemeckom Schöneichu, v krajine, ktorá sa nikdy nestala jeho domovom. "Všetky udalosti nasvedčujú tomu, že život je len vtip. Najprv som to tušil, teraz to už viem". To sú slová, ktoré si želal mať ako epitaf na svojom hrobe. Iróniou osudu je, že cintorín, na ktorom bol pochovaný, zrušili.