Klenovčania (spod gemerského Vepora) boli vynikajúci furmani a uhliari. Povesť o ich zručnosti sa dostala do uší správcu železiarní v ďalekom Fridešove na bývalej Podkarpatskej Rusi. Chcel ich nalákať sem a vytvoriť podmienky, aby si tu mohli založiť vlastnú dedinu. Vtedy skoro celá Podkarpatská Rus patrila grófovi Schönbornovi z Buchheimu. Začalo to siedmimi rodinami, ktoré sa v roku 1827 vysťahovali do bývalej Berehovskej župy a založili Nový Klenovec. Do roku 1834 sa z Klenovca do Nového Klenovca vysťahovalo takmer 400 osôb... Toľko história. Všetci dobre vieme, ako sa vyvíjala ďalej a koľko utrpenia v novodobých dejinách spôsobila. Iste nielen Slovákom na tomto vysunutom kúsku zeme. V roku 1946 sovietska moc nepriedušne uzavrela hranice. Novoklenovčania boli odrezaní od svojej vlasti, nevedeli, na čom sú... Začala sa silne prejavovať túžba vrátiť sa domov - na Slovensko. Novoklenovčania sa dozvedeli o akejsi medzištátnej dohode, ktorá by to teoreticky umožňovala... Nejako to presiaklo i k Sovietom - začali sa o tieto aktivity veľmi zaujímať. Predstava, že by niekto chcel odísť zo "sovietskeho raja" bola pre nich priam šokujúca... réžia: Ladislav Kaboš produkcia: Slovenská republika, 26 min.