Svojou osobnosťou sa prof. Eva Jaczova stala priekopníčkou rozvoja baletného školstva na Slovensku ( a aj v Československu ). Tomuto cieľu zasvätila celý svoj plodný život a všetko svoje úsilie. Jej zásluhou sa podarilo dostať baletné umenie na vysokú profesionálnu úroveň. Baletka spomína na svoje začiatky, pri výuke na konzervatóriu, spomienky kolegov. Odborné tanečné vzdelanie Eva Jaczová získala na Baletnej akadémii V. G. Trojanoffa v Budapešti, kde absolvovala v majstrovskej triede verejným koncertom v roku 1939. Po návrate do Československa dostala angažmán v balete SND, kde ako sólová tanečnica pôsobila s malým prerušením takmer 15 rokov. Zároveň sa stala prvou dramaturgičkou baletu SND. V tejto funkcii uviedla na scénu svetoznáme baletné tituly, z ktorých niektoré mali celoštátnu premiéru ( Plamene Paríža, Bachčisarajská fontána ). V roku 1957 stážovala na moskovskom a leningradskom baletnom učilišti, kde si osvojila vzácne metodické postupy v oblasti baletnej pedagogiky. Na podklade týchto skúseností vypracovala v roku 1973 návrh na organizačný štatút, osnovy a učebné plány pre zriadenie osemročného baletného učilišťa v Bratislave. Tento návrh sa stal východiskom k založeniu Hudobnej a tanečnej školy, ktorá sa stala významným medzníkom vo vývoji slovenského baletného umenia. Škola bola založená v roku 1979 a dodnes je jedinou svojho druhu na Slovensku. Neskôr dostala priliehavejší názov – Tanečné konzervatórium.