3. Pes na tanieri Opustili sme krásne a najväčšie čínske mesto Šanghaj. Andrea za hranicou je netradičný seriál, ktorý vás zoberie za hranice bežných dní. V noci sme sa letecky presunuli do menšieho mesta "Kuej-lin" - no menšieho, je asi 5x väčšie ako Bratislava. Mierime na staré trhovisko, kde nadobudnete dojem, že jesť sa dá naozaj všetko. Liek sa tu považuje za jedlo a jedlo za liek. Komu sa tu dá ale veriť? Pri každom stánku je nejaký predavač s vlastnou jedinečnou a zaručenou tinktúrou. Všetko 100% funguje a všetko vylieči. Až to je trochu podozrivé. Hnisajúcu nohu aj boľavé kríže. No, myslím, že nemáme čo stratiť. Vyskúšame, uvidíme. A je to tu! Bolo mi jasné, že skôr či neskôr to počas návštevy Číny uvidím. Snažím sa chápať, že ešte pred 50-timi rokmi Čínu postihol taký hladomor, že ľudia jedli kôru a hlinu, len aby sa nasýtili. Napriek tomu mám problém prijať, že psi sú v tunajšom jedálnom lístku bežnou pochúťkou. Čo nevidia ten rozdiel oproti iných zvieratám? V každom prípade to je skúsenosť, ktorá ma donútila položiť si veľa otázok a zároveň sa na pár dní stať vegetariánkou. Cestou po čínskych dedinkách nás miestny starosta či šéf strany privítal domácou ryžovou pálenkou. To som po tom bitúnku psov potrebovala. Predstavil nám ale aj miestnu svetovú raritu. Priemerná dĺžka vlasov domácich žien dosahuje až 2 metre a vraj nikdy nešedivejú. Ešte bizarnejšie je, že ženy tieto svoje vlasy skrývajú a právo vidieť ich má iba manžel a deti. Tradícia hovorí, že človek, ktorý náhodou stretne ženu bez upravených a zahalených vlasov, musí nasledujúce tri roky žiť s rodinou tejto ženy. Ukážu nám teda svoje zázračné vlasy alebo nie? Kuchárske okienko ukončí dnešné zaujímavé putovanie. Vyprážaný hmyz, lietajúce kobylky, či čo to je? Musíme to ochutnať, dobrú chuť! , 3. Pes na tanieri Opustili sme krásne a najväčšie čínske mesto Šanghaj. Andrea za hranicou je netradičný seriál, ktorý vás zoberie za hranice bežných dní. V noci sme sa letecky presunuli do menšieho mesta "Kuej-lin" - no menšieho, je asi 5x väčšie ako Bratislava. Mierime na staré trhovisko, kde nadobudnete dojem, že jesť sa dá naozaj všetko. Liek sa tu považuje za jedlo a jedlo za liek. Komu sa tu dá ale veriť? Pri každom stánku je nejaký predavač s vlastnou jedinečnou a zaručenou tinktúrou. Všetko 100% funguje a všetko vylieči. Až to je trochu podozrivé. Hnisajúcu nohu aj boľavé kríže. No, myslím, že nemáme čo stratiť. Vyskúšame, uvidíme. A je to tu! Bolo mi jasné, že skôr či neskôr to počas návštevy Číny uvidím. Snažím sa chápať, že ešte pred 50-timi rokmi Čínu postihol taký hladomor, že ľudia jedli kôru a hlinu, len aby sa nasýtili. Napriek tomu mám problém prijať, že psi sú v tunajšom jedálnom lístku bežnou pochúťkou. Čo nevidia ten rozdiel oproti iných zvieratám? V každom prípade to je skúsenosť, ktorá ma donútila položiť si veľa otázok a zároveň sa na pár dní stať vegetariánkou. Cestou po čínskych dedinkách nás miestny starosta či šéf strany privítal domácou ryžovou pálenkou. To som po tom bitúnku psov potrebovala. Predstavil nám ale aj miestnu svetovú raritu. Priemerná dĺžka vlasov domácich žien dosahuje až 2 metre a vraj nikdy nešedivejú. Ešte bizarnejšie je, že ženy tieto svoje vlasy skrývajú a právo vidieť ich má iba manžel a deti. Tradícia hovorí, že človek, ktorý náhodou stretne ženu bez upravených a zahalených vlasov, musí nasledujúce tri roky žiť s rodinou tejto ženy. Ukážu nám teda svoje zázračné vlasy alebo nie? Kuchárske okienko ukončí dnešné zaujímavé putovanie. Vyprážaný hmyz, lietajúce kobylky, či čo to je? Musíme to ochutnať, dobrú chuť!