Andrea za hranicou
Dvojka | Piatok 10.10.2014, Vysoko na ryžových poliach
Nevhodné do 15 rokov
Skryté titulky
Európska tvorba
Dokumentárna séria
4. Vysoko na ryžových poliach
Sme v čínskej oblasti takzvaných mnohonárodnostných menšín. Spolu s Andreou a štábom cestujeme po vidieku. Miestni sa chystajú na lov a my im budeme robiť spoločnosť. Kde sme v minulej časti skončili, dnes začíname. Pripomenieme iba, že sme sa rozlúčili večerou z lúčnych koníkov. Ak sa chceme najesť aj dnes, musíme vyraziť! Kdeže ste, zelenáči? Už teraz sa teším na večeru.
Pozoruhodnosťou je, že len 10% z územia obrovskej Číny tvorí úrodná pôda. Každučká pôda, kde sa dá niečo dopestovať, sa preto aj využíva. Napríklad, terasovité ryžové polia začali zakladať pred stovkami a stovkami rokov a Čína im dodnes vďačí za obživu pre svojich obyvateľov. Ako ale dostali vodu sem hore do kopcov? Preskúmame to.
Práve je obdobie zberu a budeme zbierať ryžu s miestnymi ženami pomocou ich jednoduchých nástrojov. Pozor! Jeden nesprávny krok a kotúľate sa dole až do Pekingu. Zakopnúť sa dá aj o množstvo hrobov roztrúsených po poliach. Čo to znamená nám vysvetlia ženy s typickým kosákom v rukách.
Nečakala som, že sa budeme toľko venovať exotickej kuchyni. Ale láska ide predsa cez žalúdok, aj láska k Číne. V ďalšom kuchárskom okienku si vypražíme niečo nohaté a krídlaté. Pri cestovaní nám pri množstve starých prísloví a múdrostí utkvelo jedno naozaj výstižné. Nebol deň, kedy by sme si naň nespomenuli. A teraz sa dokonale hodí. Miestni o sebe hovoria: „My Číňania zjeme všetko, čo má štyri nohy, okrem stola, všetko, čo lieta, okrem papierového draka a všetko, čo pláva, okrem lode.“ Hm, tak to sedí! :-)
Nasledujúceho dňa sme zostúpili z ryžových polí do centra dediny a náš sprievodca nás zaviedol do miestneho obchodíku, ktorý nemôžem vynechať. Ide o tradičnú lekáreň, kde vraj nájdem všetky možné prírodné liečivá, o akých sa mi ani nesnívalo. Počuli ste o rastline, ktorá zožerie zaživa z vnútra bielu larvu a potom sa vylúhuje v alkohole a pije. Ja už áno!
Zoznámili sme sa aj so starším mužom, ktorý sa preslávil tým, že v horských ryžových poliach loví myši - veľkých škodcov ryžovej úrody. Vraj má vlastnoručne vyrobené drevené pasce a na lov je veľký odborník. Myši tu, samozrejme, končia na tanieri, ako inak. Tak hor sa na lov!
, 4. Vysoko na ryžových poliach
Sme v čínskej oblasti takzvaných mnohonárodnostných menšín. Spolu s Andreou a štábom cestujeme po vidieku. Miestni sa chystajú na lov a my im budeme robiť spoločnosť. Kde sme v minulej časti skončili, dnes začíname. Pripomenieme iba, že sme sa rozlúčili večerou z lúčnych koníkov. Ak sa chceme najesť aj dnes, musíme vyraziť! Kdeže ste, zelenáči? Už teraz sa teším na večeru.
Pozoruhodnosťou je, že len 10% z územia obrovskej Číny tvorí úrodná pôda. Každučká pôda, kde sa dá niečo dopestovať, sa preto aj využíva. Napríklad, terasovité ryžové polia začali zakladať pred stovkami a stovkami rokov a Čína im dodnes vďačí za obživu pre svojich obyvateľov. Ako ale dostali vodu sem hore do kopcov? Preskúmame to.
Práve je obdobie zberu a budeme zbierať ryžu s miestnymi ženami pomocou ich jednoduchých nástrojov. Pozor! Jeden nesprávny krok a kotúľate sa dole až do Pekingu. Zakopnúť sa dá aj o množstvo hrobov roztrúsených po poliach. Čo to znamená nám vysvetlia ženy s typickým kosákom v rukách.
Nečakala som, že sa budeme toľko venovať exotickej kuchyni. Ale láska ide predsa cez žalúdok, aj láska k Číne. V ďalšom kuchárskom okienku si vypražíme niečo nohaté a krídlaté. Pri cestovaní nám pri množstve starých prísloví a múdrostí utkvelo jedno naozaj výstižné. Nebol deň, kedy by sme si naň nespomenuli. A teraz sa dokonale hodí. Miestni o sebe hovoria: „My Číňania zjeme všetko, čo má štyri nohy, okrem stola, všetko, čo lieta, okrem papierového draka a všetko, čo pláva, okrem lode.“ Hm, tak to sedí! :-)
Nasledujúceho dňa sme zostúpili z ryžových polí do centra dediny a náš sprievodca nás zaviedol do miestneho obchodíku, ktorý nemôžem vynechať. Ide o tradičnú lekáreň, kde vraj nájdem všetky možné prírodné liečivá, o akých sa mi ani nesnívalo. Počuli ste o rastline, ktorá zožerie zaživa z vnútra bielu larvu a potom sa vylúhuje v alkohole a pije. Ja už áno!
Zoznámili sme sa aj so starším mužom, ktorý sa preslávil tým, že v horských ryžových poliach loví myši - veľkých škodcov ryžovej úrody. Vraj má vlastnoručne vyrobené drevené pasce a na lov je veľký odborník. Myši tu, samozrejme, končia na tanieri, ako inak. Tak hor sa na lov!
3. Pes na tanieri
Opustili sme krásne a najväčšie čínske mesto Šanghaj. Andrea za hranicou je netradičný seriál, ktorý vás zoberie za hranice bežných dní. V noci sme sa letecky presunuli do menšieho mesta "Kuej-lin" - no menšieho, je asi 5x väčšie ako Bratislava. Mierime na staré trhovisko, kde nadobudnete dojem, že jesť sa dá naozaj všetko. Liek sa tu považuje za jedlo a jedlo za liek. Komu sa tu dá ale veriť? Pri každom stánku je nejaký predavač s vlastnou jedinečnou a zaručenou tinktúrou. Všetko 100% funguje a všetko vylieči. Až to je trochu podozrivé. Hnisajúcu nohu aj boľavé kríže. No, myslím, že nemáme čo stratiť. Vyskúšame, uvidíme.
A je to tu! Bolo mi jasné, že skôr či neskôr to počas návštevy Číny uvidím. Snažím sa chápať, že ešte pred 50-timi rokmi Čínu postihol taký hladomor, že ľudia jedli kôru a hlinu, len aby sa nasýtili. Napriek tomu mám problém prijať, že psi sú v tunajšom jedálnom lístku bežnou pochúťkou. Čo nevidia ten rozdiel oproti iných zvieratám? V každom prípade to je skúsenosť, ktorá ma donútila položiť si veľa otázok a zároveň sa na pár dní stať vegetariánkou.
Cestou po čínskych dedinkách nás miestny starosta či šéf strany privítal domácou ryžovou pálenkou. To som po tom bitúnku psov potrebovala. Predstavil nám ale aj miestnu svetovú raritu. Priemerná dĺžka vlasov domácich žien dosahuje až 2 metre a vraj nikdy nešedivejú. Ešte bizarnejšie je, že ženy tieto svoje vlasy skrývajú a právo vidieť ich má iba manžel a deti. Tradícia hovorí, že človek, ktorý náhodou stretne ženu bez upravených a zahalených vlasov, musí nasledujúce tri roky žiť s rodinou tejto ženy. Ukážu nám teda svoje zázračné vlasy alebo nie?
Kuchárske okienko ukončí dnešné zaujímavé putovanie. Vyprážaný hmyz, lietajúce kobylky, či čo to je? Musíme to ochutnať, dobrú chuť!
, 3. Pes na tanieri
Opustili sme krásne a najväčšie čínske mesto Šanghaj. Andrea za hranicou je netradičný seriál, ktorý vás zoberie za hranice bežných dní. V noci sme sa letecky presunuli do menšieho mesta "Kuej-lin" - no menšieho, je asi 5x väčšie ako Bratislava. Mierime na staré trhovisko, kde nadobudnete dojem, že jesť sa dá naozaj všetko. Liek sa tu považuje za jedlo a jedlo za liek. Komu sa tu dá ale veriť? Pri každom stánku je nejaký predavač s vlastnou jedinečnou a zaručenou tinktúrou. Všetko 100% funguje a všetko vylieči. Až to je trochu podozrivé. Hnisajúcu nohu aj boľavé kríže. No, myslím, že nemáme čo stratiť. Vyskúšame, uvidíme.
A je to tu! Bolo mi jasné, že skôr či neskôr to počas návštevy Číny uvidím. Snažím sa chápať, že ešte pred 50-timi rokmi Čínu postihol taký hladomor, že ľudia jedli kôru a hlinu, len aby sa nasýtili. Napriek tomu mám problém prijať, že psi sú v tunajšom jedálnom lístku bežnou pochúťkou. Čo nevidia ten rozdiel oproti iných zvieratám? V každom prípade to je skúsenosť, ktorá ma donútila položiť si veľa otázok a zároveň sa na pár dní stať vegetariánkou.
Cestou po čínskych dedinkách nás miestny starosta či šéf strany privítal domácou ryžovou pálenkou. To som po tom bitúnku psov potrebovala. Predstavil nám ale aj miestnu svetovú raritu. Priemerná dĺžka vlasov domácich žien dosahuje až 2 metre a vraj nikdy nešedivejú. Ešte bizarnejšie je, že ženy tieto svoje vlasy skrývajú a právo vidieť ich má iba manžel a deti. Tradícia hovorí, že človek, ktorý náhodou stretne ženu bez upravených a zahalených vlasov, musí nasledujúce tri roky žiť s rodinou tejto ženy. Ukážu nám teda svoje zázračné vlasy alebo nie?
Kuchárske okienko ukončí dnešné zaujímavé putovanie. Vyprážaný hmyz, lietajúce kobylky, či čo to je? Musíme to ochutnať, dobrú chuť!