Po promócii na Karlovej univerzite v Prahe v roku 1904, kde obhajuje titul doktora filozofie, odchádza M.R.Štefánik ako 24 ročný do Paríža. Učí sa jazyk, spoznáva mesto a po čase sa stretáva s významnými francúzskymi hvezdármi - Jeansonom, Flamarionom, od ktorých dostáva pozvanie k spolupráci v observatóriu na Mont Blancu, aby sa podieľal na riešení výskumných úloh, na zlepšovaní metód výskumu a astronom. prístrojov. Na svojich cestách za pozorovaním zatmenia Slnka v Rusku sa stretáva aj s L.N.Tolstým. V apríli 1909 cestuje do severnej Afriky , kde hľadá miesto na postavenie vlastnej hvezdárne, pokračuje v cestách do Ameriky/New York, Chicago/, Nový Zéland a na Tahiti. Tu pozoroval a zaznamenal prechod Helliovej kométy, tu sa dostal aj k dielam Paula Gogaina . Prostredie ho tak uchvátilo, že sa začína zaoberať myšlienkou usadiť sa na Tahiti natrvalo. Vracia sa však do Francúzska a v júli 1912 získava francúzske štátne občianstvo. Napriek zdravotným a finančným problémom neustáva v snažení po dosiahnutí svojich vedeckých a spoločenských cieľov. Začína byť známy v spoločenských a politických kruhoch, kde si vážia jeho znalosti a názory. Po vypuknutí 1.sv.vojny sa dostáva k vojenskému letectvu. Odvahou na prieskumných letoch a návrhom využívať meteorog. informácie pre vojenské účely získal ďalšie uznania vo franc. armáde. Po návrate zo srbského frontu sa stretáva s dr.Benešom, Masarykom a sprostredkuje im kontakty s najvyššími franc. politikmi. Vzniká najprv česká, potom pod nátlakom amerických Slovákov Česko - Slovenská národná rada. Pod vplyvom vojnových udalostí odchádza do Ruska, neskôr do USA, kde už ako major fr. armády agituje a robí nábor do československých légií . V júni 1918 dostal titul armádneho generála, čo znamenalo aj citeľné pozdvihnutie postavenia československého odboja. Opäť odchádza do Ruska, aby pomohol pri odchode českosl. légií späť do vlasti. V Rusku zúri občianska vojna, v légiách nastávajú rozpory a tak jediným cieľom je návrat domov. Avšak - namiesto triumfálneho príchodu ho tu čaká smrť.