Tragikomický obraz úpadku slovenského zemianstva sa tu zobrazuje na pozadí konfliktu podnikavého gazdu Ondreja Trávu so schudobneným zemanom Adušom Domanickým. Príbeh poukazuje na klamstvo, vystatovanie sa pred inými a nenásytnosť po bohatstve. Hlavný hrdina sa chváli tým, že má všetko, hoci nemá nič. Ondrej Tráva, gazda v Kamaňanoch, kupčil po jarmokoch. V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým - pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi - dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď založí zálohu za daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Aduš dostal zádavok 10 zlatých. Ondrej si po ne mal prísť na druhý deň, ale nemohol. Rozhodol sa ísť za Adušom neskôr. Po ceste k nemu prespal u neznámych ľudí a dozvedá sa, že Aduš má síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra. Báčik z Chochoľova mu pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný. Ondrej sa vydá do kaštieľa, ktorý ako kaštieľ vôbec nevyzerá, je zanedbaný, schátraný. Keď sa konečne dostanú k téme "jačmeň", Aduš Ondrejovi vysvetlí, že sa vlastne poškodil sám, že neprišiel v dohodnutom termíne. Aduš mu povedal, že musel jačmeň predať, aby nezhnil a že peniaze nevráti. Adušov sluha mu poradil, aby ako náhradu žiadal krásne stromy, čo stoja za kaštieľom. Keď Ondrej povedal svoju žiadosť Adušovi, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a že nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život a Aduš sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. A naozaj Aduš všetky peniaze na jarmoku vrátil. Ešte v ten rok dekan z Chochoľova zomrel a bol pochovaný pod jasene v Domaniciach. Aduš ale nedostal to, čo si navymýšľal.