V období po revolúcii 1905 tajná polícia objaví prípravu atentátu na ministra. Päť anarchistov je odsúdených na smrť. Intelektuáli Verner, Golovin, Kaširin, Táňa a Musja čakajú vo väzení spolu s dvojicou odsúdencov z ľudu na popravu... Film zachytáva ich duševné pochody - pocity, túžby a spomienky, ich vnútorné postoje k otázkam života a smrti. Martin Hollý (1931) bol profesionálnym a všestranným filmárom, ktorý dokázal pre filmové plátno realizovať scenáre rôznych autorov a žánrov. On sám si ale najviac vážil aj kritikmi vysoko hodnotený film, vyrobený pôvodne v televíznej produkcii Balada o siedmich obesených - psychologickú sondu do pocitov na smrť odsúdených ľudí, čakajúcich na popravu. Režisérovo vrcholné dielo podľa rovnomennej poviedky Leonida Andrejeva bolo vyznamenané Veľkou cenou na MTF Monte Carlo 1969 a na MTF v Hollywoode (1970). Hollý v tejto súvislosti povedal, že "svoj štýl sa mi podarilo nájsť vo filme Balada o siedmich obesených. Film bol ovplyvnený Robbe-Grilletom, s ktorým som pracoval na Kolibe na jeho francúzsko-slovenských koprodukciách. Vzniklo akési spojenie medzi poetikou, ktorú využívala francúzska nová vlna (predovšetkým v retrospektívach jednotlivých postáv) a klasickým rozprávaním príbehu." Tvorcovia filmu sa snažili predovšetkým priblížiť dej filmu dnešnému divákovi. Útvar balady umožnil posunúť realistické poňatie zobrazenia prostredí a charakterov do roviny znakov a symbolov. Film bol po svojom prvom uvedení a niekoľkých prestížnych cenách na zahraničných filmových festivaloch zatvorený na dve desaťročia do trezoru.