Príbeh dvoch mužov, ktorí časovo aj rodinne obklopovali jednu ženu tvorí základnú osnovu spomienok v dokumente režiséra a filmového esejistu Milana Mila. Ten prvý muž - popredný slovenský maliar Zolo Palugyay sa narodil v roku 1898 a záhadne zomrel v lone Nízkych Tatier v roku 1935. Ten druhý - kameraman a režisér krátkych filmov Mikuláš Ricotti sa narodil v roku 1929 a zomrel presne o sto rokov neskôr ako sa narodil ten prvý - v roku 1998. Obaja akoby predčasne, obaja akoby mali a chceli povedať viac, než im vymeral život. Žena, ktorá ostala, je dcérou prvého a manželkou druhého - akad. maliarka a reštaurátorka Eva Ricottiová rod. Palugyayová. Jej cesta ju doviedla tam, kde kedysi začala: do Bodíc neďaleko Liptovského Mikuláša, odkiaľ pochádza Palugyayovský rod. S dcérou a vnukmi naďalej po nej kráčala, minulé sa pomaly premietalo do budúceho a tam niekde boli aj hodnoty jej rozprávania. Film predstavuje nielen diela oboch spomínaných, ale aj vďaka invenčnej kamere Vlada Biskupiča krásnu liptovskú krajinu, ku ktorej sa veľká časť spomienok bytostne viaže.