Bol vysoký, mužný, rád sa dobre a pekne obliekal. Okrem slovenčiny ovládal plynne asi päť jazykov a spolu ich študoval dvanásť. Mal tmavé vlasy a uhrančivý až elektrizujúci pohľad. Muž, ktorý nepochybne zanechal v histórii Slovenska vari najhlbšiu brázdu. Bol to on, kto pomohol Slovákom etablovať sa v európskom priestore národne, politicky aj kultúrne. Stál pri zrode súčasnej slovenčiny a z jeho myšlienok čerpali aj ďalšie generácie národovcov. Poznáme ho ako politika, novinára, spisovateľa, profesora. No poznáme ho aj ako človeka? Aký bol? Ako vyzeral? A ako sa správal? Všetci si pamätáme jeho portrét visiaci na chodbách škôl, v triedach či kultúrnych inštitúciách. Ale je to skutočný obraz a podobizeň Ľudovíta Štúra? Poďme pátrať po tom, aký bol naozaj. Pretože v prípade významných osobností často hrozí nebezpečenstvo, že pri interpretácii ich života a vlastností s istým časovým odstupom dôjde zámerne alebo podvedome k istému skresleniu. Toto riziko je ešte väčšie v prípade, ak k idealizácii skutočnosti dochádzalo už za ich života, a to bol aj Štúrov prípad. Aj uňho sa nadobudnutá zidealizovaná podoba zafixovala a stala sa podkladom pre ďalšie spracovanie. Pátranie po skutočnom obraze Ľudovíta Štúra je o to ťažšie, lebo sa po ňom zachovali iba dve dagerotypie, ktoré ho počas života zvečnili.