Príbeh Alexeja, syna Jána Turza, narodeného r. 1490 v Krakove Jánovej druhej manželke, ktorý dokázal obnoviť a zveľadiť turzovský majetok, vplyv i moc v rušných a nebezpečných časoch uhorských stavovských povstaní, tureckého ohrozenia a veľkých baníckych nepokojov v baniach a hutiach turzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti. Dosiahol postavenie stoličného a kráľovského hodnostára, bol aj kráľovským miestodržiteľom v Bratislave, a prispel k nárastu turzovského majetku aj „nepodnikateľskými“ cestami. Kráľ Ľudovít II. Jagelovský ustanovil Alexeja Turza do hodnosti kráľovského pokladníka. Keď v bitke s Turkami pri Moháči v r. 1526 kráľ zahynul, pomáhal jeho iba dvadsaťročnej vdove, kráľovnej Márii Habsburskej zachraňovať kráľovský poklad a odviezť ho z Budína do Bratislavy. V čase, keď sa prebehlíctvo z cisárskej strany na stranu uhorských stavov pestovalo ako „typický šport“ uhorských veľmožov, zostal on kráľovnej Márii verný, blízky a často ju hostil na svojom hrade Červený Kameň a na Hlohovskom zámku. Rozprávač rodinného príbehu Imrich usudzuje: „Nie, strýko Alexej nebol verný len pre majetky.“ Kráľovná Mária sa zaslúžila, že sa Bratislava stala v roku 1536 aj oficiálnym hlavným mestom Uhorska. Alexej Turzo zomrel v roku 1543 bez mužských dedičov. Na sklonku života zariadil pre svojho synovca Františka Turza, ktorému bol poručníkom, biskupský stolec v Nitre. A to bez toho, aby bol kňazom.