Priekopníčka hlásateľskej profesie

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Kočtúchová ako priekopníčka televíznej hlásateľskej profesie u nás, sa nemala od koho učiť. Vedela, že jej základom musí byť výborná slovenčina a spisovný prejav. Lenže na tajomstvá primeraného vizuálneho prejavu musela prísť sama.

Spätná väzba v časoch, keď na Slovensku bolo ledva tisíc koncesionárov, nebola takmer žiadna. Ale neskôr, keď už televízia vyrástla z detských plienok, sa ukázalo, že prístup Blaženy Kočtúchovej k nárokom televíznej hlásateľskej profesie bol správny. V jej stopách išli aj ďalšie pionierky tohto povolania: Jarmila Košťová a Elena Galanová, ktoré dopĺňala, Dana Hermannová.

Spoločne prežili obdobie „praveku“ televízie na Slovensku, a potom aj éru prudkého rozvoja televízneho vysielania i geometrického nárastu divákov. V roku 1965 nastúpila do interného pomeru aj ďalšia hlásateľka, Nora Beňačková.

Postupne sa tvorba pôvodných programov rozširovala a Československa televízia Bratislava už vysielala nielen zo štúdia v bývalej Tatra banke na námestí SNP, ale aj „výškovky“, ako televízni pracovníci familiárne nazývali nové sídlo televízie v Mlynskej doline.

Uvádzala Bratislavskú lýru

Profesia hlásateľky sa obohatila o moderovanie rôznych programov. Najobľúbenejší bol súťažný program, ktorý Blažena Kočtúchová uvádzala so známym pražským konferencierom Jánom Pixom. Vďaka účinkovaniu v celoštátnom vysielaní sa ďalšie príležitosti hrnuli. Blažena Kočtúchová ovládala niekoľko jazykov a tak ju často využívali v medzinárodných programoch.

V polovici 60-tych rokov si totiž európske televízie vzájomne predstavovali svoju tvorbu a aj Československá televízia bola zapojená do tohto projektu. B. Kočtúchová rada cestovala aj na Festivaly populárnej hudby v poľských Sopotoch a doma zasa pravidelne uvádzala autorskú pesničkovú súťaž Bratislavská lýra.

Za hlásateľský prínos na tomto festivale ju v roku 1968 poctili medzinárodným uznaním Ondas, cenou, ktorú od roku 1954 udeľuje španielske Radio Barcelona za audiovizuálnu tvorbu. Blažena získala aj najvyššie ocenenie Československej televízie, Zlatý krokodíl . Udelili jej ho v roku 1966, spolu s jej kolegyňou Jarmilou Košťovou, Janom Werichom a Jiřinou Bohdalovou.

August 1968 zmenil jej život

Blažena Kočtúchová bola osobnosťou aj v súkromnom živote: vždy kultivovaná, elegantná dáma, slnečná bytosť s veľkým zmyslom pre humor. Nevynechala príležitosť, aby kolegom niečo milé nevyparatila. Aj vtedajší šéf hlásateliek Dušan Gábor sa tešil, aké prekvapenie vymyslí a ona veru nikdy nesklamala. Jej srdečný smiech sa ozýval všade.

Po augustovej okupácii Československa v roku 1968 však Kočtúchovú postupne odsúvali do úzadia. Jej manželom bol totiž ekonóm Hvezdoň Kočtúch, jeden z popredných predstaviteľov tzv. Pražskej jari na Slovensku a Dubčekov spolupracovník.

Z obrazovky síce nezmizla nadobro, ale miesto programovej hlásateľky musela opustiť. Prešla do redakcie zábavných programov ako dramaturgička a niektoré relácie aj sama uvádzala. Objavovala sa aj ako moderátorka publicistických a náučných programov.

So Slovenskou televíziou prežila 33 rokov, počas ktorých vychovala mnoho svojich nasledovníčok a prirástla k srdciam niekoľkých generácií televíznych divákov. V roku 1991 odišla do penzie. V histórii RTVS Blažena Kočtúchová navždy zostane ako prvá dáma televízie.