BEŇAČKOVÁ, Nora
televízna hlásateľka, moderátorka a redaktorka
Dátum narodenia: 10. 10. 1944 Bratislava
Životopis
Absolvovala Štátne konzervatórium v Bratislave a vyštudovala odbor španielčina – slovenčina na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Ako poslucháčka 4. ročníka konzervatória uvádzala celoslovenskú prehliadku mladých talentov hudobných škôl. Na koncerte bol televízny štáb z redakcie pre deti a mládež, ktorý práve hľadal moderátorku súťažnej relácie Televízna liga mladých. A tak poéziu hudby zamenila za poéziu slova. Onedlho už uvádzala aj ďalší naživo vysielaný súťažný program, Autostop.
Korepetítorka a konferencierka v SĽUK-u
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V poslednej relácii, práve keď končila stredoškolské štúdium, vystupoval SĽUK a predstavitelia tohto špičkového folklórneho súboru ju pozvali k nim na konkurz.
A tak sa onedlho jej druhým domovom stal kaštieľ v Rusovciach, kde súbor sídlil. Pracovala tam ako korepetítorka a konferencierka. Ani vtedy neprestala spolupracovať s televíziou, tentoraz ako externá hlásateľka. Po roku práce v SĽUK-u dostala od vedenia vtedajšej Československej televízie ponuku, prejsť do interného pomeru.
Šéf televíznych hlásateliek Dušan Gábor zdôvodnil potrebu prijatia novej pracovníčky nasledovne: „Terajšie hlásateľky B. Kočtúchová a J. Koštová sú poverované úlohami konferencierky na rôznych televíznych súťažiach a estrádach, takže Hlavná redakcia programu je nútená pracovať vo veľkej miere s externými silami.”
Prijatie Nory Beňačkovej bolo schválené vedením televízie už 30.6.1965, ale samotný nástup do zamestnania sa uskutočnil až 1. decembra toho istého roku. Keď potom zo Slovenskej televízie odchádzala, ku dňu skončenia pracovného pomeru sa jej zarátalo 40 rokov a 45 dní!
Československá televízia ju ocenila
Počas tohto neuveriteľne dlhého obdobia sa s jej tvárou a hlasom na obrazovke stretávalo niekoľko generácií televíznych divákov. Upútala ich sympatickým úsmevom a zamatovým hlasom, ako aj bezchybnou slovenčinou a prirodzeným, príhovorovým prejavom
Práve vďaka týmto kvalitám získala už v roku 1977 v Československej televízii Bratislava hlavnú cenu v súťaži Slovenčina moja. Ocenenie prišlo najmä pre jej prirodzený štýl a prednes textov, výbornú štylistiku vlastných textov a schopnosť žánrovo diferencovať prejav.
Súčasťou hlásateľskej profesie bola vtedy aj prezentácia našich programov v zahraničí. V rámci tzv. výmenných dní Intervízie Nora Beňačková navštívila napríklad Varšavu, Krakov, Sofiu, Rigu, Moskvu, Bukurešť a Havanu. Práve tu, na najväčšom ostrove Karibiku, uvádzala spolu so spevákom Josefom Lauferom program Svetového dňa mládeže a v celodennom programe kubánskej televízie sprevádzala divákov – samozrejme, po španielsky – našou televíznou a filmovou tvorbou. Mala tú česť stretnúť sa aj s nositeľom Nobelovej ceny, spisovateľom Gabrielom García Márquezom.
Uvádzala Mates i súťažné prenosy
Nora Beňačková uvádzala s chuťou najmä hudobné relácie. V programe Hrajú si pre potešenie dokonca uplatnila svoju hru na klavíri. Diváci ju vídavali aj vo veľkých súťažných prenosoch pod názvom Víťazná cesta a Pohár kúpeľných miest, ktoré uvádzala so športovými komentátormi Karolom Polákom a Janom Lackom. V relácii Mates, spojenej so žrebovaním sa raz s Janom Lackom ocitli vďaka Stroju času na Oravskom zámku, kde ich hradný pán nechal odviesť v mučiacich drevených kladách do väzenia, pre rušenie jeho pokoja na hrade.
V štúdiu sa potom niekto opäť dotkol Stroja času a Nora bola zrazu hlásateľkou v roku 2000. Ale vtedy sa písali ešte len 70. roky. Uznávaný maskér Juraj Steiner ju počas troch hodín upravil na staršiu šedivú dámu.
Veselo spomína na niekoľko programov s nenapodobniteľným Gabom Zelenayom. Kadencia jeho slov sa nedala zastaviť, hoci sa Gabo snažil byť džentlmenom a stále hovoril, „ešte toto poviem Norika a už vám dám slovo, aby ste neboli iba mojou krásnou ozdobou.”
Jeden z najväčších zážitkov si odniesla z nakrúcania publicistického programu Rodinná pošta v bani Handlová. Vtedy celý televízny štáb sfáral do podzemia a od baníkov, s ktorými prežili autentické chvíle, sa im dostalo uznania za odvahu spustiť sa hlboko pod zem.
V roku 1982 ocenili N. Beňačkovú najvyšším vyznamenaním vtedajšej Československej televízie, Zlatým krokodílom, spolu hercami Zdenou Grúberovou, Milošom Kopeckým a moderátorom štúdia Jezerka Miloslavom Doubravom.
V televízii si vyskúšala aj prácu redaktorky. V Producentskom centre kreatívnych programov pripravovala TIK – Televízny informačný kaleidoskop a reláciu Tip na víkend.
V neskoršom období si ju diváci pamätajú z veľmi populárnej relácie Živió!, ktorú uvádzala s hercom Vladom Durdíkom a neskôr s kolegom hlásateľom a moderátorom Milošom Bubánom.
Priekopníčka hlásateľstva
Nora Beňačková ako jedna z prvých interných televíznych hlásateliek na Slovensku spolu s Blaženou Kočtúchovou, Jarmilou Košťovou a Elenou Galanovou vlastne kreovali túto profesiu u nás. A ako ju v jej začiatkoch viedla Blažena Kočtúchová, tak neskôr aj Nora odovzdávala – ako tútorka – svoje skúsenosti mladším kolegom.
Bola ozajstnou stálicou na televíznej obrazovke a zanechala po sebe takú hlbokú stopu v diváckej verejnosti, že ju dodnes všetci dobre poznajú.
Možno je to aj tým, že sa nerozlúčila s verejným účinkovaním. Uvádza koncerty, vernisáže, spoločenské podujatia a drží sa francúzskeho hesla „Žena nemá nikdy viac ako štyridsať“.
Má rada žiarivé farby, stará sa o seba, aj o svoju dušu v charitatívnej kampani kozmetickej spoločnosti Avon v prevencii proti rakovine. Robí to, čo ju napĺňa, pri čom sa cíti dobre.
Jej celoživotnú tvorivú prácu hlásateľky a moderátorky ocenili v roku 2013 prestížnou cenou Identifikačný kód Slovenska.